Jana bola sirota, nedostalo sa jej lásky a dokonca nebola ani pekná. Jej poručníčka ju nenávidela a s radosťou ju poslala do krutého sirotinca. Bolo to osem veľmi tvrdých rokov, ale Jana sa nevzdala, vzala si odtiaľ vedomosti a schopnosti. A vďaka tomu sa z nej stala naozaj múdra a samostatná žena. Potom, čo sa osamostatní a ide robiť učiteľku-guvernantku, stretne aj muža, ktorý sa stane jej osudovým. Edwarda Rochestera.
Román od Charlotte Brontë je inšpiratívnym posolstvom o silnej, emancipovanej žene, ktorá okúsila tvrdosť ľudského srdca. Ale napriek tomu ostala verná svojim morálnym hodnotám a bojovala. Jej svojrázne názory, rýdze srdce a rozum úplne nahradili telesnú krásu. Tento príbeh je o žene- odvážnej, sebavedomej, sebestačnej…A táto kniha vám dovolí nazrieť do jej vzácnej mysle.
Brontëová sa zaoberá množstvom humanitárnych tém, ako sú sociálne postavenie, vzťahy, postavenie žien v onej spoločnosti a láska. Ale nie plytká a povrchná. Láska medzi Janou a Edwardom Rochesterom je hlboká a precítená až do úplnej hĺbky čistého srdca. Je plná dôverných rozhovorov a malými krôčikmi získavanou náklonnosťou.
Táto kniha sa mi páči svojou inakosťou, pútavým dejom, plným nečakaných zvratov. Ale aj svojou odvahou, tým, ako ide proti prúdu. To, ako si hlavná hrdinka nenechá rozkazovať, ide svojou vlastnou cestou a svojím intelektom si získa mnohé srdcia. Jej pokoru a svojhlavosťou zároveň. Ako napriek tomu, ako veľmi Edwarda milovala, neostala len na ozdobu. Je verná sama sebe a svojim zásadám. Upútalo ma to, ako sa Charlotte Brontë vysmieva povrchnosti ľudí, sociálnym vrstvám a peniazom. V knihe prichádza k názoru, že srdce a charakter je viac ako vonkajšia krása.
