Knihu, ktorú som si na túto príležitosť vybral, je životopis vo forme románu, v ktorom autor opisuje ťažký život milého a odvážneho mladíka. Ide o Janka Havlíka. Tento hrdina reálneho sveta sa túžil stať kňazom. Jeho životný cieľ prekazili komunisti, ktorý počas okupácie utláčali cirkev a prenasledovali ju.
Vybral som si ju najmä preto, lebo Janko Havlík bol v rímskokatolíckej cirkvi nedávno blahoslavený a chcel som spoznať jeho svätý život. Knihu som vyhral ako cenu na jednej akcii a odvtedy bola odložená na poličke, a ani som sa na ňu nepozrel. Až doteraz, kedy som si ju konečne zobral a prečítal.
V knihe sa nachádza príbeh Janka Havlíka od narodenia až po smrť. Už od prvých riadkov ma kniha pohltila a vtiahla do jeho úžasného života. Autor Jozef Luscoň pretvoril Jankov životopis zo suchých faktov na strhujúci príbeh. Skutočne, príbeh je písaný ako román a jeho dejové linky sa vetvia a postavy rozširujú. Čo ma ale najviac zaujalo na tejto knihe je skutočnosť, že príbeh nie je len nejaká fikcia, fantasy alebo komiks. Ide o skutočný príbeh, nie len príbeh zasadený v tomto svete, ale o naozaj prežitý príbeh tohto mladého chlapca, ktorý túžil mnoho dosiahnuť, no nebolo mu to umožnené.
Janko bol od detstva vychovávaný svojou rodinou a blízkymi ku viere, a to budovalo jeho osobnosť. Ku viere ho povzbudzovala najmä jeho teta Angela, ktorá s ním viedla dlhé rozhovory o duchovných skutočnostiach. S rodičmi chodil na púte, a keďže ide o príbeh slovenského chlapca zo Záhoria, pútnické miesta ktoré navštevoval aj ja poznám, a vedel som sa ešte lepšie vžiť do tohto príbehu.
Už v jedenástich rokoch sa túžil stať misijným kňazom, čo sa mu aj postupne začalo dariť, keď bol prijatý do Apoštolskej školy (tzv. malý seminár), kde mal rozlišovať povolanie kňaza. Študovať začal na konci Druhej svetovej vojny, a na prelome politických garnitúr. Tá nová, prichádzajúca mu však nešla v ústrety. Keď sa rozhodol ísť študovať do seminára, všetky už boli na Slovensku pozatvárané. Vstúpil preto do noviciátu bratov lazaristov, no ani tam mu nebolo umožnené doštudovať. Už o rok bol zajatý, prinútený robiť ťažkú prácu, no o tri mesiace bol prepustený. Následne sa rozhodol tajne študovať teológiu popri zamestnaní v Nitre. No ani to dlho netrvalo, a Janko Havlík bol spolu so svojimi spoločníkmi a predstavenými zatknutý a obvinený z „velezrady“. Súd mu vymeral trest na 10 rokov a musel ísť pracovať do uránových baní v Česku.
Táto skutočnosť, že kedysi odsúdili hocikoho za hocijaký vymyslený zločin, len aby bol odstránený a politická ideológia zachovaná, ma riadne naľakala. Sám Janko na svoju obhajobu povedal len: „Mojím konečným cieľom bolo stať sa kňazom. Riadil som sa podľa svedomia. Viac k tomu nemám čo dodať!“.
Počas ťažkej a nebezpečnej práce v uránových baniach však neklesal na duchu. Svojich spoluväzňov povzbudzoval a bol im misionárom. Za to bol ale viac trestaný a týraný, no a to sa odrážalo na jeho zdraví. Postupne slabol a potreboval väčšiu lekársku pomoc, až bol jeho stav natoľko zlý, že ho z väznice prepustili, lebo sa báli, aby nezomrel vo väzení a nestal sa z neho mučeník. Po prepustení sa vrátil ku rodičom do rodných Vlčkovian, vtedy už obec Dubovce, a tí sa o neho v posledných rokoch jeho života starali. On stále pokračoval vo svojom apoštoláte a zapájal sa do života farnosti a svojej rodiny ako vládal. Jeho stav sa, žiaľ, nezlepšoval. Niekoľko rokov po jeho prepustení, na sviatok sv. Jána, 27. decembra, bol nájdený v bezvedomí, opierajúci sa o popolnicu v strede Skalice. Našiel ho lekár, ktorému patrila tá popolnica a spolu s okoloidúcim ho odniesli domov. Tam už zistili, že nežije. Janko zomrel ako 37 ročný misijný seminarista, ktorý obetoval svoj život.
Čaro jeho príbehu je v tom, že aj keď sa mu žiadny jeho životný sen nenaplnil, predsa len nezačal zúfať a ostal verný. Aj počas jeho ťažkého väznenia neprestával vo svojej činnosti a bol veľkou duchovnou oporou svojím spoluväzňom. Neprestával ani v tom najhoršom. Jeho život nebol ani pekný, ani vysnívaný, ale vecí, čo sa dá od neho naučiť je mnoho. Som rád, že som si prečítal túto knihu o ňom, a že nezostala iba odložená niekde na polici. Je dobré vedieť, že aj na Slovensku máme takýchto dobrých a svätých hrdinov. Janko Havlík, mučeník vernosti, oroduj za nás!
