Jedna starenka a starček žili spokojným životom na brehu Váhu. Mali len jedného syna menom Janko, ktorý bol veľmi čudný. Vždy bol mrzutý, nahnevaný, hrdý, nikoho si nevážil a z každého si uťahoval. Otec ho od malička učil a hnal do roboty, no on bol stále lenivý a hlúpy. Často sa chodil hrávať na breh Váhu, kde sa pozeral na vlny. V dedine chyrovala povera o zakliatej panne vo Váhu, v ktorej sa hovorí, že na Vstúpenie sa vo Váhu zjavuje zakliata panna. Vyslobodiť ju môže len ten mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí doprostred Váhu. Podľa povery mu potom odkliata panna vyplatí všetko zo striebra a zlata. Zakliata panna vraj už zahrdúsila vartáša. Janka to veľmi zaujalo a raz večer sa tam sám vybral. O polnoci začala rieka peniť a z vody vystúpila panna. Janko uchvátený jej krásou skočil za ňou do vody, zabúda však na to, že kto ju chce zachrániť musí mať obrátené šaty. Janko vo vlnách umiera a ráno ho nachádza pastier na brehu mŕtveho. Takto doplatil na svoju ľahkovážnosť.