Adéla stretáva Ľudovíta Štúra, významného národného buditeľa, ktorého obdivuje pre
jeho ideály a osobnosť. Medzi nimi sa vytvorí hlboké citové puto, no kvôli spoločenským rozdielom
zostáva ich vzťah nenaplnený. Štúr je rozpoltený medzi citmi k Adéle a povinnosťami voči
slovenskému národu. Adéla podporuje Štúrovu národnú prácu, aj keď to pre ňu znamená potlačiť
vlastné city. Spoločenské a historické udalosti, najmä revolúcia vytvárajú napätie medzi ich osobnými
túžbami a verejnými cieľmi. Adéla sa stáva symbolom obetavosti a podpory vyšších ideálov. Jej
zdravie sa však zhoršuje, čo ešte viac podčiarkuje tragiku jej života. Štúr si uvedomuje, že ich láska
nemôže byť naplnená, a sústredí sa na svoje národné poslanie. Adéla predčasne zomiera, čo prináša
do príbehu hlbokú tragédiu. Jej smrť zasiahne Štúra, ktorý v nej vidí čistotu, silu a odhodlanie žiť pre
vyššie ciele. Napriek strate Štúr pokračuje v práci pre slovenský národ, inšpirovaný jej odkazom.
Adéla sa stáva symbolom obety a nenaplnenej lásky, ktorá presahuje individuálny život. Román končí
ako oslava národného povedomia a pripomienka, že veľké ideály si často vyžadujú osobné obete
