Dej románu rozpráva Eva Jonášová, ktorá bola spoločníčkou Adelky, dcéry bohatého zemana Ostrolúckeho. Keďže boli rovesníčky, hneď si rozumeli. Adelka, ako dievča z vyššej vrstvy, zle ovládala slovenčinu, hoci jej predkovia boli Slováci. Jej otec navrhol, aby ju Evka počas pobytu v Zemianskom Podhradí doučovala. V tom čase tam pôsobil ako kaplán Samuel, brat Ľudovíta Štúra, a práve cez neho sa dievčatá so Štúrom zoznámili. Štúr si ich získal svojím správaním a vedomosťami, stal sa častým hosťom v ich rodine a prebudil u Adelky záujem o Slovákov a Slovanov. Na jeseň sa Ostrolúckovci presťahovali do Ostrej Lúky a Štúr odišiel do Prešporka. Dievčatá naňho často spomínali a nakoniec presvedčili Adelkinu mamu, aby mu napísala a objednala Slovenské národné noviny. Vzťah medzi Adelkou a Štúrom sa prehlboval, najviac počas zimy, keď sa Ostrolúckovci s Evkou presťahovali do Prešporka. Štúr ich často navštevoval a raz ich vzal do tlačiarne, kde sa Evka zoznámila s tlačiarom Laciakom, ktorý sa do nej zaľúbil. Na jednom bále v paláci sa medzi Adelkou a Štúrom zrodila skutočná láska. Jar prežili Ostrolúckovci opäť v Prešporku. Medzitým sa Štúr stal poslancom a vo Viedni vypukla revolúcia, ktorá ovplyvnila aj ich životy. Ostrolúcky sa so Štúrom pohádal pre jeho revolučné názory. Po zrušení poddanstva sa Ostrolúckovci vrátili na Ostrú Lúku a Štúr odišiel do Prahy. Po návrate bol pod policajným dozorom a jeho vzťah s Adelkou sa prerušil. Ostrolúckovci sa presťahovali do Viedne, kde Adela ochorela a zomrela. Evka sa vydala za Laciaka a Štúr zomrel tri roky po nej.
