Jaternice tiahnu na Paríž
Prečítala som knihu Jaternice tiahnu na Paríž bola to kniha o troch dievčatách, ktoré všetci ostatní odsudzovali za ich vzhľad a v ich škole boli dokonca aj šikanované online, súťažou o najškaredšie jaternicu, Astrid, Mirelle a Hakima vyhrali prvé miesta. Knihu napísala Clémentine Beauvais, preložila Andrea Černáková. Knižka má 304 strán, je rozdelená na tri časti: to ako sú doma, ako sú na ceste a ako Paríža. Do Paríža sa dostali na bicykloch. Prečo sa vybrali do Paríža? Každá mala svoje osobné dôvody, či prvý krát stretnúť svojho otca, ísť na veľký koncert, či uviesť veľké zlyhanie štátu v zmysle: že armádu čiže vojakov nevarovali pred nebezpečím dosť skoro a všetci z tej jednotky až na Hakiminho brata ktorý je od tej chvíle na vozíčku. Kniha sa mi veľmi páčila ako sa hlavné hrdinky odhodlali a na bicykloch prešli veľkú vzdialenosť až do Paríža. V knihe čo som prečítala bola chronológia, a spisovný slovenský (preložený) jazykový štýl. Môj obľúbený citát je: . „Ale no tak, Kader! Je na čase zmieriť sa z tým čo sa stalo. Zachovali ste sa ako hrdina a všetci vám to potvrdili.“ Povedal ho Generál Rah na strane 283. Tento citát ma zaujal preto lebo, ten kto to povedal bol ten čo to mal na svedomí, takže sa tym otočil celý dej. Knihu plne odporúčam.
