Maco je pracovitý a oddaný sluha, prezývaný Mliečnik. Bol to starší muž zhrbenej postavy spoly hluchý. Bol krátky, široký, hrdla nič – akoby ho z pňna uťal. Čelo ani nemal, oči ako myš, vlasy ako jež a hrdzavé. Celý svoj život pracoval u gazdu, gazda ho mal vždy rád pretože sa mu dobre staral o dobytok. Hoci ho gazda málo vyplácal, Maco bol spokojný pretože mal kde spať – pri dobytku, a mal svoj tabák.
Napriek svojej usilovnosti a poctivosti je však Maco sociálne izolovaný a opovrhovaný kvôli svojmu zovňajšku a zápachu. Trápy ho to a vďaka tomu si nemôže nájsť ženu s ktorou by žil šťastný život.
Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrátili vozík, Maco si zlomil nohu, čo spôsobilo, že už nemohol pracovať tak ako predtým. Gazda ho dal do nemocnice ale noha sa nezahojila pretože bola zlomená v kolene. Preto ho presunol od koní k volom a neskôr ho nechal pásť kravy. Maco začína chorľavieť a obáva sa, že umrie bez toho, aby sa vyrovnal s gazdom. Preto sa ho opýta, koľko mu dlhuje. Gazda mu vyúčtuje, že Maco mu dlhuje 13 zlatých, ale Maco nechce peniaze, len si praje, aby ho gazda pochoval na cintoríne, nie za plotom, kde sa pochovávajú tuláci a samovrahovia.
Záver príbehu je smutný, keď Maco umiera a je nájdený mŕtvy v telinci. Gazda mu vystrojí krásny pohreb, čím si získava obdiv obce, hoci sluhovia si myslia, že mal za čo pochovať. Príbeh končí paradoxom, kde autor vyjadruje kritiku spoločnosti, ktorá využíva a zneužíva slabších, a zároveň ukazuje kontrast medzi životom, sluhov a pánov.