Keď som si začala vyberať povinnú literatúru, medzi knihami, ktoré ma zaujali, bola aj poviedka „Maco Mlieč“ od Jozefa Gregora Tajovského. Je to príbeh o starom dedinskom sluhovi, ktorý celý život slúži u bohatého gazdu, pričom jeho život je plný oddanosti a práce, ale tiež neúprosnej samoty a nespravodlivosti. Hlavný hrdina, Maco Mlieč, nie je len obyčajný sluha – je to človek, ktorý v sebe nesie nesmiernu silu a pokoru. Aj keď je v očiach gazdu len nevyhnutným pomocníkom, v skutočnosti sa stáva symbolom toho, ako dokáže byť život nespravodlivý voči tým, ktorí sa obetujú pre druhých. Zatiaľ čo gazda si užíva pohodlný život, Maco sa musí postarať o zvieratá a vykonávať najťažšiu prácu, až kým sa jeho zdravie nezhorší a gazda ho odstaví. Napriek tomu, že celý život odovzdával svoju energiu iným, nakoniec zostane sám a zomiera v opustenosti. Tento príbeh ma nesmierne zasiahol, pretože ukazuje, ako ľudia, ktorí sú verní a oddaní, bývajú často opomíjaní, keď už nie sú “užitoční”. Vybrala som si túto knihu, pretože ma zaujímalo, ako Tajovský vykreslí život obyčajného človeka v jeho jednoduchosti a zároveň v drsnej realite. Je to kniha, ktorá ma donútila zamyslieť sa nad tým, ako si vážime tých, ktorí nás podporujú, a ako často zabúdame na ľudí, ktorí nám dávajú najviac.
