V tejto knihe sa stretávame s Macom, ktorý už od svojich osemnástich pracoval ako paholok u gazdu. Bol so svojou robotou spokojný aj so svojim platom a bol rád, že má kde bývať, že dostane jedlo, šaty a hlavne kúsok tabáku do fajky. Ale ako plynuli roky, tak sa čo raz viac zanedbával. Už sa ani neholil, nečesal… Raz podvečer šiel po gazdu do mesta, kone sa mu poplašili a Maco si zlomil nohu. Keďže na nohu kríval tak bol obmedzený v tom čo robí. Nakoniec skončil u kráv. Počas Vianoc už nevládal okolo statku robiť a aj zima mu v telínci bola. Vedel, že už nebude dlho žiť a preto sa chcel s gazdom vyrovnať. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých. Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom. Tu gazdovi upadli slzy a sľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci. Gazda mu naozaj vystrojil krásny pohreb.
Je to smutná poviedka, avšak veľkým ponaučením by nám mala byť postava Maca Mlieča, že nezáleží na tom ako človek vyzerá, ale aký je vo vnútri.