Dielo Maco Mlieč je poviedka o pracovitom, poctivom a najmä oddanom človeku. Autor poukazuje na jeho utrpenie a biedu. Kritizuje zdieranie a zneužívanie skromného a usilovného človeka, nevšímavosť okolia a nezáujem ľudí. Poviedka sa vyznačuje jasným osudom postavy, ktorý je predvídateľný už od začiatku.
Maco Mlieč má už od detstva poškodený sluch. Nemohol teda napredovať takou rýchlosťou ako jeho rovesníci. Prezývali ho tiež Mliečnik.
Gazda je bohatý sedliak, ktorý si vždy všetko doprial. Dokonca aj na pole chodil len na voze.
Maco Mlieč zvykne pri ceste pásavať kravy. Jedného dňa mu však autor poradí, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, ak by ho gazda každý rok vyplácal. Maco najskôr nemá pocit, že ho gazda zdiera. Od detstva pozná len prácu. Žije sám u gazdu v maštali spolu s prascami. Gazdovi takýto robotník vyhovuje. Vždy mu našiel náhradnú prácu. V jeseni začal Maco čoraz viac polihovať, avšak nesťažoval sa nikomu. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Gazda urobí vyúčtovanie, samozrejme, len za jeden rok. Maco nechce, aby mu vyplatil peniaze. Namiesto toho prosí gazdu, aby mu za ne vystrojil bohatý pohreb. Gazda začal Macovi smrť vyhovárať. Maco odchádza od gazdu a poďakuje mu, že ho choval a šatil. Po dlhom čase dokonca aj gazdovi vypadli slzy. Bolo už však neskoro. Maca našli ráno studeného v telienci. Gazda mu však na jeho želanie vystrojil krásny pohreb. Celá obec ho chválila, len sluhovia si medzi sebou šepkali, že ho mal aj za čo pochovať.