Literárny druh je epika a žáner je poviedka. Dej sa odohráva v Tajove, v malej dedinke na strednom Slovensku, kde Jozef Gregor Tajovský vyrastal u starých rodičov v 2. pol. 19. storočia.
Jozef Gregor Tajovský patrí k významným slovenským spisovateľom. Pôsobil ako učiteľ, ale po nezhodách s maďarónskymi nadriadenými opúšťa učiteľstvo a odchádza na obchodnú akadémiu v Prahe. Po jej skončení pracuje ako bankový úradník. Po vypuknutí prvej svetovej vojny musel narukovať, no dostal sa do ruského zajatia a vstúpil do česko-slovenských légií. Po návrate do vlasti sa snažil o kultúrny rozmach Slovenska. Patrí k 2. vlne slovenského realizmu, píše o živote obyčajných ľudí a o ich problémoch.
Okrem iného napísal aj poviedky o svojom detstve u starých rodičov, ktorí ho vychovávali a o spoločných radostných i ťažkých chvíľach. Ide o starootcovský cyklus, do ktorého patria poviedky: Do konca, Žliebky, Na jarmok, Prvé hodinky, Do kúpeľa.
V týchto poviedkach vystupuje autor ako malý chlapec a ako rozprávač, jeho starý otec, stará mama a ľudia z Tajova. Jeho starý otec je pracovitý, dobrosrdečný, neúnavný. Robí všetko pre dobro svojej rodiny. Stará mama je síce prísna, ale tiež má svojho vnuka veľmi rada. Okrem týchto poviedok som prečítal aj Maca Mlieča a Mamku Pôstkovú, kde ale Tajovský viac poukazuje na sociálne problémy obyčajných ľudí.
V poviedke Do konca opisuje pracovitosť starého otca, pre ktorého bola práca zmyslom života. Keď starý otec ochorie na zápal pľúc kvôli ťažkej robote, aj tak chce dodržať sľub, že pokosí lúku. No už sa nepostavil z postele a zomrel. O rok neskôr zomrela aj stará mať od smútku za starým otcom a na starobu.
Poviedka Prvé hodinky sa mi páčila, lebo bola humorná a veselá. Autor ako rozprávač spomína, ako veľmi chcel hodinky, no starý otec nemal peniaze. Síce mal nachystanú retiazku na hodinky, no hodinky nikde. Keď išli na jarmok do Banskej Bystrice, dedko sa chcel ísť pobiť do ringu, lebo ako cenu ponúkali hodinky. Bol už podgurážený a stará mama ho nechcela pustiť a skoro sa pobili. Po ceste domov dedko hodinky kúpil, len aby starú mamu nahneval.
Aj poviedka Do kúpeľa bola veselá. Starý otec a stará mama išli po ťažkej robote do kúpeľov na Štiavničkách. Aj keď sa tam necítili dobre a ďalšie dva týždne boli chorí z procedúr, tak mali túto udalosť ako sviatok.
Poviedka Žliebky sa mi páčila najviac. Jednej noci napadol sneh. Jozef s dedkom, ako poctiví gazdovia, sneh odhrnuli, no v noci napadol zase. Bol taký ťažký, že postŕhal všetky žliebky, ktoré mali na dome. Preto išli Jožko s dedkom do hory a našli mladé pekné jedle, ktoré podťali. Nechali ich sušiť a cez letné prázdniny si pre ne prišli. Nejaké ich podťaté stromy už boli preč, no napriek tomu našli dosť na svoje potreby. Nevadilo im ani to, že kradnú stromy z lesa, veď to robila celá dedina, ale báli sa, či ich neuvidí hájnik. Našťastie v noci, keď sa vybrali po žliebky, pršalo a bola strašná tma, tak ich nikto nezbadal. Po ceste späť sa dedko pošmykol na mokrom lístí a rozšúchal si nos. Babka sa mu smiala, že namiesto nosa má paradajku. Na ďalší deň doniesli ďalšie žliebky, ktoré si dali na dom.
Rozprávačom je autor – Jožko a hlavnou postavou je starý otec.
