Vyhorený scenárista sa rozhodne stráviť vianočné sviatky na chate v horách. Na samote medzi vrchmi plánuje prehodnotiť svoje trojročné manželstvo a nabrať nový impulz do ďalšej práce. Vysnívaný oddych sa však už čoskoro mení na najhoršiu nočnú moru. Sloboda sa mení na väzenie, z ktorého niet úniku. Najväčším nepriateľom mu však nie sú treskúca zima a hlad. V pätách má nevypočítateľného prenasledovateľa, pred ktorým, zdá sa, niet úniku. Boj o holý život sa začína.
Príbeh ma spočiatku veľmi nezaujal, bol akýsi nemastný-neslaný. Náznaky napätia sa síce sem-tam objavili, ale prvých štyridsať strán to nebolo žiadne mrazivé a nervy drásajúce čítanie. Jediné, čoho som sa začínal báť, bola nuda. Ale potom to začalo byť zaujímavé. Autor začal strieľať jedno prekvapenie za druhým ako zo samopalu a ja som nestíhal prevracať strany. Tajil sa mi dych, zrýchlil tep, sťahovalo mi žalúdok, mrazilo ma až niekde v kostiach. A záver bol priam šokujúci. Jedným slovom, Jozef Karika sa v tejto knihe s čitateľom priam nechutne zahral. Samozrejme, v dobrom slova zmysle.
Autor vystaval celý príbeh na jednej postave. Samotné dianie je doplnené o úvahy, emócie, sebareflexiu a spomienky hlavného hrdinu. Skutočnosť sa prelína so snom a predstavami a sen so skutočnosťou. Prostredie aj spôsob podania dávajú celému príbehu punc dôveryhodnosti, až máte tendenciu presvedčiť samých seba, že nejde o fikciu, ale reálny príbeh. Akoby to všetko autor zažil na vlastnej koži a teraz sa snaží prerozprávať svoj zážitok do posledného detailu. Knihu by som odporučil ľuďom, ktorý milujú napätie od začiatku do konca.