Jozef Mak je sociálny román, ktorý sa zaraďuje do slovenskej medzivojnovej literatúry. Zaoberá sa psychikou prostého ľudu, ľudí akých je po svete milióny, počas zložitej situácie začiatkom 20. storočia a počas toho ako sú trápení osudom. Dielo sa preto primárne odohráva v jednoduchom dedinskom prostredí. So všetkými prekážkami života sa mohol vysporiadať len človek-milión (Jozef Mak), ktorý sa dokázal svojou húževnatosťou vyrovnať so všetkým, čo príde. Jozef Mak už od začiatku mal predurčený ťažký život- narodil sa ako nemanželský syn a postupne prichádza o všetko, no on sa nenechá zlomiť. Je jednoducho symbolom (prototypom) človeka, vďaka ktorému slovenská národ všetko dokázal pretrpieť a prežiť.
Mňa v diele oslovili najmä lyrické časti: opisy a spôsob akým využíval umelecké prostriedky. Čo mi tak najviac utkvelo v pamäti, tak práve opis zvonov, ktorý bol pre mňa ukážkou majstrovského písania. Na druhej strane, kniha mi veľa ráz prišla nezrozumiteľná a vadilo mi, keď mnoho informácií nám, ako čitateľom, bolo bezdôvodne podaných neskôr alebo vôbec. Niektoré záležitosti mi neprišli objasnené a zrozumiteľne vysvetlené. Taktiež mi vadila, aj keď autentická, eruptívnosť postáv. S vykreslením postáv som sa celkovo nestotožnila. Zaisťovalo mi to miestami frustrujúce čítanie.
Aj napriek mojim výhradám ide o fantastický román a dielo slovenskej literatúry. Určite by som túto knihu odporúčala nielen ako naše kultúrne dedičstvo, ale aj kvalitnú knihu plnú deja a myšlienok hodných toľkej chvály.