Jozef Mak, chlapec ktorý sa narodil ako nemanželský syn matke – vdove a krstná matka Hana Meľošová nedodržala všetky zvyky pri krste – nedala peceň chleba na pod stôl, aby malo dieťa v živote šťastie a pôrodná baba nemohla dieťa na chlieb položiť. Jeho otec tiež nebol najšťastnejší. Gregor Biaľoš sa oženil so zlou ženou, preto hľadal trochu lásky u Evy Makovej. Bol drevorubačom, raz mal privalenú nohu, raz ho skoro kameň v kameňolom e zabil a odvtedy mal zjazvenú polovicu tváre. Nakoniec ho privalil strom a umrel.
Jozef nemá pocit, že všetko čoho sa dotkne, poznačí nezdar. Má pocit že sú na tom ostatní horšie. Napr. niektorí drevorubači nemali domov, mali len kolibu. Jozef není pasívna postava, vždy koná. Neuspokojí sa s neláskou staršieho brata, uchádza o jeho bratskú lásku aj keď neúspešne. Keď zhorí dom po Janovom otcovi, postaví si nový. Jano ho oberie o polovicu domu, ale nie pričinením zlého osudu. Vraj si Jozef postavil dom na pozemku Jana. Neostane ani chvíľu bez roboty, aby mu nemusel Jano predhadzovaťm že veľa žerie. Odmietne sa dať vykorisťovať bačovi Kubandovi, ktorý mu nedá toľko, čo je zjednané. Príjma miesto kočiša u Bánóciho, ktorého kritizoval za to, že sa dal k Maďarom. Zabezpečí si tak vlastníctvo domu.
Bol aktívny aj ako vojak. Vedel zarobiť peniaze aj v prístave v Komárne. Niekedy koná tak, že prekvapí dedinu napr. keď si berie Julu bez truhlice a vena. Proti vydaju Maruše za brata Jana nemohol nič robiť, bol v tom čase na vojne. Podlieha ešte chvíľu Marušinej láske, keď je už ženatý s Julou. Nikdy si nevysvetlili prečo to skončilo takto, ľudia dokonca povrávali, že Marušu otec prehral v kartách s Janom Makom. Keď zbadá Marušu naozaj takú, akou je – nie len škaredú tvárou ale skazenú dušou – vzťaz ukončí a sám sebe sa protiví, že sa neovládol. Jula umiera na posteli a tak sa končí prvých 30 rokov Jozefa Maka.