Príbeh sleduje Milesa Haltera, tínedžera posadnutého poslednými vetami slávnych ľudí. Unavený z nudného života v domácom meste na Floride sa rozhodne prestúpiť na internátnu školu Culver Creek v Alabame, aby – ako sám hovorí – našiel svoje „Veľké možno“.
Na novej škole sa zoznámi s plukovníkom (Chip Martin), svojím spolubývajúcim, a jeho kamarátkou Aljaškou Youngovou – výstredným, krásnym a tajomným dievčaťom, ktoré ho okamžite očarí. Aljaška je plná protikladov: veselá aj smutná, výrečná aj tichá, slobodomyseľná, ale zároveň uväznená vlastnými démonmi.
Miles sa stáva súčasťou ich bláznivej skupiny – spoločne vymýšľajú žartíky proti „týždenným študentom“ (bohatším deckám z internátu), fajčia, pijú a filozofujú o zmysle života. Postupne sa medzi Milesom a Aljaškou vytvára hlboké puto – Miles sa do nej zamiluje, aj keď Aljaška má priateľa.
Príbeh je rozdelený na “predtým” a “potom” – čo naznačuje, že sa stane niečo tragické.
Jednej noci, po jednej z ich alkoholových párty, Aljaška náhle vybehne z izby, rozrušená, plače, a chce odísť autom. Miles a Plukovník jej pomôžu dostať sa z internátu, aj keď nevedia, čo sa deje. Na druhý deň sa dozvedia, že Aljaška zomrela pri autonehode.
Tu sa príbeh zásadne láme.
V časti „potom“ sa Miles a Plukovník snažia pochopiť, čo sa vlastne stalo – bola to nehoda? Samovražda? Prečo bola Aljaška taká rozrušená? Zistia, že v ten večer si spomenula na výročie smrti svojej mamy a pravdepodobne šla na cintorín – no či to urobila úmyselne, sa nikdy nedozvedia.
Obaja chlapci sa s jej smrťou vyrovnávajú rôzne – Plukovník je nahnevaný, Miles zničený. Kniha sa sústreďuje na proces smútenia, viny a hľadania odpovedí, ktoré možno nikdy neprídu. Zároveň sa však snažia zachovať pamiatku na Aljašku – nie ako dokonalý obraz dievčaťa, do ktorého sa Miles zamiloval, ale ako skutočnú osobu so zložitosťou a bolesťou.
Hľadá sa Aljaška nie je len príbeh o prvej láske, ale hlavne o tom, čo sa stane, keď stratíme niekoho, koho sme nikdy úplne nepochopili. Aljaška nie je záhadou, ktorú treba vyriešiť – je dievčaťom, ktoré trpelo, a zároveň prinášalo radosť. Kniha ukazuje, že nie vždy dostaneme odpovede, ale môžeme nájsť zmierenie. Posledné slová knihy sú o odpustení – druhým aj sebe – a o hľadaní cesty von z „labyrintu utrpenia“.