John Green-Kam zmizla Aljaška
Aljaška bolo to najšialenejšie dievča s prefíkanými očami, úsmevom Mony Lízy a kanadskými žartíkmi. Bola neuveriteľne krásna a múdra. Bola náladová a záhadná a so záhadou aj zmizla. Je preč. A už sa nevráti.
Miles, Plukovník, Takumi a Aljaška Youngová to bola tá najznámejšia parta na škole v Culver Creeku, kde Miles nastúpil ako posledný z nich začiatkom roka, aby sa zbavil svojho nudného života na Floride a našiel to „Veľké Azda“ o ktorom všetci hovorili. Prvýkrát sa tu stretol s Aljaškou a jej kamarátmi. Miles bol tichý, zodpovedný, poctivý a zaujímali ho posledné slová slávnych ľudí. Aljaška ho však zmenila, ukázala mu iné aspekty života, jeho zábavnejšiu stránku, dala mu úplne všetko, ukázala mu „labyrint života a utrpenia “aby sa ho pokúsil rozlúštiť s ňou, a teraz je z neho konečne preč, a ktovie prečo, a ktovie kde.
V jednu noc o tretej ráno Aljaška zmizla, nikto tomu najskôr neveril, a ani tomu veriť nechcel, no jej telo bezvládne ležalo v sedadle vodiča, keď opitá nebúrala do policajného auta. Miles a Plukovník sa rozhodli, že dokážu zistiť, že to nebola len nehoda, ale že za tým bolo niečo viac. Zistili, že to bola samovražda, keď priamo a rýchlo vpálila do policajného auta presne v ten dátum, len o osem rokov neskôr, ako jej mama zomrela v bolestiach a ona s tým nevedela nič urobiť. Ale presný dôvod prečo a ako sa to stalo sa už nikdy nedozvieme. Môže byť v pekle, môže byť v nebi, mohla sa prevteliť do niekoho iného, alebo tu mohlo po nej zostať len veľké nič a spomienka, ktorá však tiež časom zanikne.
Ľudia veria v náboženstvo sčasti preto, že sa nevedia zmieriť s tým, že tu po nich už nič neostane, napokon všetko sa rozpadá, aj telo sa časom rozloží a ostanú len kosti a neskôr len prach povievajúci vo vetre. Prach, ktorý si už nikto nebude pamätať, lebo aj spomienky zmiznú a ľudia zabudnú, že kedysi chodil po tejto zemi človek, ktorý niesol meno hocikoho na tejto planéte.
Ale Aljaška aspoň vyriešila svoju otázku „ako sa dostať z tohto prekliateho labyrintu von ?!- rýchlo a priamo “
Túto knihu som si zvolila preto, že ma ako prvá upútala v kníhkupectve a kvôli jej symbolickému obalu-jednoduchému a výstižnému čo mám v knihe čakať. Priniesla mi novú možnosť ako chápať svet, a ako sa vysporiadať s tým, že niekto už nie je medzi nami.