Preskočiť na obsah

Kamarát

    Kamarát
    ‚Dostanem tú mrkvu, aj keby ma to malo stáť môj život.‘ Pomyslela som si, keď som sa z krovia, v mojej zajačej forme, pozerala na obrovitánsku mrkvu v zemi. Je tu len malý háčik a tým je farmár, ktorý na tomto poli robí denne. ‚Asi na to budem kašlať, rýchlo tu mrkvu zoberiem a trielim stadeto. Lenže labkami sa ťažko uchopuje mrkva.‘ Povzdychla som si a ďalej pozorovala farmára so škvŕkajúcim bruchom.
    Môj pohľad zrazu spadol na káčera, ktorý do zobáka zobral farmárovu motyčku a začal s ňou utekať preč. Farmár si toho všimol a rozbehol sa za ním. ‚Teraz je moja šanca.‘ Neváhala som a rozbehla sa po mrkve. Tam som spravila kotúľ a premenila sa do mojej poločlovečej formy. Jasné, že som mala prvky zajaca, uši, dlhé predné zuby a malý huňatý chvost na zadku. Rukami som vytiahla mrkvu a s ďalším kotúľom som sa premenila späť na zajaca. Zobrala som do úst mrkvu a vytrielila preč. ‚Toto ti nezabudnem, káčer!‘
    Na čistinke v lese som si vychutnávala moju ukradnutú mrkvu, dokiaľ ma nevyrušilo šušťanie v kroví. Ani som sa nepohla a ušami hľadala zdroj zvuku. Ďalej som počula to šušťanie, ale teraz sa k tomu pridali dva čaptavé zvuky. Až hlasné zakvákanie ma vytrhlo z môjho tranzu. Vyskočila som a vo vzduchu sa otočila za zvukom. Moje srdce bilo splašene rýchlo. S trochu vypúlenými očami som pozerala na veľmi povedomého káčera predo mnou. Ako mu na hlave drží jeho LAFD čapica, to stále nechápem. Jeho pohľad hľadel na moju už skoro dojedenú mrkvu. ‚Za to ako si mi ju pomohol získať, si poslúž.‘ Zatykala som ušami a utiekla preč.
    Bola som skoro doma v mojom malom pníčku, teda nie je to doslova peň, ale volám tak moju malú chatku z dreva. Zrazu som zastala. A jaj, totálne som zabudla, prečo sa tadeto nevraciam domov. Predo mnou je malá riečka, cez ktorú vo forme zajaca neprejdem, ale vo forme poločloveka hej. No meniť sa len tak kvôli takejto blbosti sa nebudem. Po prvé, je to nebezpečné, lebo ak ma zazrú ľudia, berú ma hneď na experimentovanie, a po druhé, aj keď som kompletne sama, aj tak musím byť v strehu.
    Vedľa mňa sa znova ozvalo hlasné kvak, až som sa z toho mykla a znova skočila. Káčer sa na mňa pozrel a potom na vodu. Vliezol do vody a čakal na brehu nakláňajúc hlavu na svoj chrbát. ‚On ma chce previesť na druhú stranu?‘ Bez ďalších možných otázok som mu vyskočila na chrbát. Káčer zašliapal a začal plávať na druhú stranu, so zajacom na chrbte. To keby niekto videl, tak umrie smiechom, alebo to hneď fotí na sociálne siete.
    V polovici našej cesty nás stiahol silný prúd pod vodu. ‚A do šľaka, spravila som kotúľ.‘ Zrazu som sa premenila na poločloveka, len tak sediac celá mokrá na ritke v malej riečke. Keď som sa pred seba pozrela, vypúlila som oči. Predo mnou, sediac na kolenách a opierajúc sa rukami o dno riečky, prekvapene pozeral na mňa pekný, a tiež mokrý, poločlovek. Na členkoch a rukách mal malé žlté pierka, zo spodku chrbta mu vychádzali zlatisté zadné perá a na hlave, na jeho čiernych prameňoch mal LAFD čapicu. Naše pohľady sa stretli, a bola to ako láska na prvý pohľad.
    ,,Toto je môj pník. Vitaj u mňa doma. Pokojne si sadni ku krbu a zohrej sa. Ja ti zatiaľ nájdem niečo iné na oblečenie.“ Povedala som mu, on prikývol a vydala som sa do mojej izby. ‚No super, ale čo mu dám? Všetko oblečenie je malé a úzke, presne padnúce na moju postavu.‘ Nervózne som si obhrýzala nechty. ‚Keď on zostane mokrý, tak zostanem aj ja.‘ Dupla som si nohou a vrátila sa späť do obývačky.
    Ku koncu dňa sme sa obaja zo smiechom zohrievali pred krbom, tvoriac spomienky do budúcnosti. Niečo na našom kamarátstve predsa len bude.