Dej diela sa odohráva počas revolúcie okolo roku 1773. Síce nesie názov podľa hodnosti jednej postavy, dej sa sústreďoval okolo mladého Petra Anrejeviča Griňova, ktorého poslali slúžiť do Belogorskej pevnosti. Cestou stretáva neznámeho človeka, ktorý ho vyvedie z fujavice a na oplátku mu on daruje kožuch. Neskôr sa ukáže, že to bol veliteľ sedliackeho povstania Pugačov. Peter ani len netuší ako mu toto stretnutie a jeho láskavosť zachráni život.
Peter nie je nadšený z miesta, na ktorom má vykonávať svoju vojenskú službu. Avšak sprevádza ho jeho verný sluha, spriatelí sa s kapitánovou rodinou, zaľúbi sa do jeho dcéry Márie a nájde si kamaráta Švabrina, s ktorým sa ale pobijú kvôli Márii. Jeho rodičia ich vzťah odmietajú. Krátko na to sa k nim dostanú správy, že na nich zaútočia kozáci na čele s Pugačom. Prekvapený zradou Švabrina sa pokúšajú obrániť, ale neúspešne. Kapitána aj jeho manželku zavraždia, ale Pugačov Andrejeviča ušetrí, pretože v ňom spozná cudzinca, ktorý mu daroval kožuch. Petrovi dovolí odísť do neďalekej pevnosti, ktorú sa tiež snažia ovládnuť. Tam sa Peter dozvedá, že Švabrin chce donútiť jeho milú Máriu k sobášu, a tak sa vydáva naspäť do Belogorskej pevnosti. Cestou ho prichytia kozáci, ale Pugačov ho znova omilostí, keď sa dozvie, že ide o jeho milú. Doprovodí ho do pevnosti, kde ju oslobodia a vydajú sa na cestu za jeho rodičmi. Predvolajú ho však a obvinia zo spolčenia s Pugačom. Mária to nenechá tak, a vydá sa za cárovnou. Pri náhodnom stretnutí s neznámou dámou jej rozpovie, že Peter je nevinný a zachránil jej život. Pri neskoršej návšteve v paláci sa dozvedá, že sa rozprávala so samotnou cisárovnou Katarínou II. a tá mu udelí milosť.
V knihe ma zaujal vzťah medzi Andrejevičom a Pugačom. Všetko sa to začalo jedinou láskavosťou voči neznámemu človeku. Myslím si, že to naznačuje aj také skryté ponaučenie a to, že keď sme milý a štedrý, tak sa nám to vráti. Vyplatila sa mu aj jeho úprimnosť, ktorá zapôsobila na Pugačova. Najviac ma fascinovala práve jeho postava, lebo niekoľkokrát pomohol Petrovi a zachránil mu život. Síce ho samotný Andrejevič považuje za ukrutného človeka, on mu pomohol aj keď svoj dlh už splatil.
Kniha bola zaujímavá tým, že postava Petra komunikovala s čitateľmi. Častokrát kládol básnické otázky a delil sa s nimi o svoje životné situácie.
Podľa môjho názoru je kniha pre súčasnú generáciu ťažšie zrozumiteľná. Je tomu tak preto, lebo dej sa odohráva pred vyše 200 rokmi, autor používa historizmy, čitateľ sa ťažko vžije do situácie tej doby a pochopí problémy hlavnej postavy. Kniha ale nebola zle napísaná a páčili sa mi i verše a príslovia, ktoré tematicky začínali každú kapitolu. V diele dominovala aj téma lásky. Akonáhle sa Peter zoznámil s Máriou, tak sa zmenilo aj jeho správanie. Zo začiatku nepočúval rady, ktoré dostával od ľudí naokolo a robil si po svojom. Ľudia mu neverili, pretože bol pre nich mladý a neskúsený, ale časom dokázal, že oplýva múdrosťou. Vo viacerých ohľadoch mu jeho dobré srdce zachránilo život.
