Knihu Girl in Pieces som si vybrala preto, lebo ma už na prvý pohľad zaujala svojím názvom – dievča v kúskoch. Pôsobí to krehko, bolestivo a zároveň veľmi osobne. Po zistení, že ide o príbeh tínedžerky, ktorá bojuje s depresiou, samopoškodzovaním a pocitom úplného osamotenia, som vedela, že chcem pochopiť viac. Táto téma je síce ťažká, ale veľmi dôležitá – najmä pre mladých ľudí, ktorí môžu zažívať podobné pocity, no často o nich nevedia hovoriť.
Hlavnou postavou je Charlie Davisová – sedemnásťročné dievča, ktoré si prešlo traumou, stratou a sebapoškodzovaním. Autorka jej príbeh rozpráva veľmi citlivo, priamo a realisticky. Počas čítania som s Charlie veľmi súcitila. Bolelo ma, čím si musela prejsť, no zároveň som v nej obdivovala silu, ktorú v sebe postupne nachádzala. Nebolo to jednoduché, ani rýchle – ale každý malý krok, každé rozhodnutie niečo nezvládnuť „po starom“ ma dojímal a zároveň motivoval.
Kniha mi ukázala, že psychické zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické – a že ho netreba podceňovať. Veľa mladých ľudí sa cíti osamelo, strateno alebo nepochopene, no boja sa o tom hovoriť. Práve preto je táto kniha taká dôležitá – lebo dáva hlas tým, ktorí sa často cítia nevypočutí. Aj keď niekto neprežíva rovnaké veci ako Charlie, môže sa v jej pocitoch spoznať. A možno si vďaka tejto knihe uvedomí, že v tom nie je sám.
Čo ma veľmi zasiahlo, bol spôsob, akým autorka popisuje vnútorný svet hlavnej postavy. Neide len o to, čo sa jej deje navonok, ale predovšetkým o to, ako sa cíti. Strach, hanba, potreba byť „neviditeľná“, ale zároveň túžba byť milovaná a prijatá – to všetko bolo v knihe podané tak citlivo a autenticky, že som si uvedomila, ako zložité môžu byť vnútorné boje človeka, ktorý navonok pôsobí ticho a uzavreto.
Z knihy som si odniesla silné posolstvo: že aj keď sa človek cíti zlomený, nemusí to byť navždy. Že aj v najťažších chvíľach sa môže objaviť lúč nádeje. Že každý jeden človek má hodnotu, aj keď to sám nevie alebo necíti. A že cesta k uzdraveniu síce nie je priama, ale vždy stojí za to.
Girl in Pieces je kniha, ktorú by som odporučila každému – nielen tým, ktorí sa trápia, ale aj tým, ktorí chcú porozumieť svojim kamarátom, súrodencom alebo spolužiakom. Pomohla mi byť citlivejšia voči iným a viac si všímať, čo sa možno skrýva za úsmevom niekoho, kto v skutočnosti potrebuje pomoc.
Som veľmi rada, že som si túto knihu prečítala. Zmenila môj pohľad na veľa vecí a myslím si, že na ňu budem ešte dlho myslieť. Pripomenula mi, že niekedy stačí len jedna správa, jedno objatie alebo jedno „ako sa máš?“ – aby sme niekomu pomohli cítiť sa menej osamelo.