Román Kde raky spievajú, od autorky Delii Owensovej, je bezpochyby, jednou z najlepších kníh ktoré som vo svojom živote mala možnosť prečítať. K tomuto úžasnému dielu som sa dostala vďaka mojej mame, ktorá mi ho odporúčala hneď po tom, ako ho prečítala. Kniha bola tak dobrá, že som ju prečítala za necelé tri dni a nemohla som sa od nej odtrhnúť. Kniha má dve dejové línie, jedna je o osamelom dievčati ktoré samo vyrastalo v malom domčeku uprostred močiara, pretože ju všetci postupne opustili a druhá dejová línia sa zase týka vraždy mladého muža z ktorej obvinia práve toto opustené dievča z močiaru, Kyiu. Tieto dve dejové línie na seba budú nadväzovať a pomaly medzi sebou skracovať časové intervaly, až sa nakoniec spoja v jeden dej. Dielo obsahuje nádherné opisy a zaujímavé fakty o prírode, či už zo strany fauny alebo flóry. Taktiež sú tam zaujímavo sa vyvíjajúce medziľudské vzťahy, ako spoločnosť od seba odstrihla osamelé dieťa na základe povier, ktoré o nej postupne začali šíriť, pretože bola iná. Zo začiatku Kyia bývala s oboma rodičmi a niekoľkými súrodencami ale po tom čo jej mama záhadne odišla a dlho sa nevracala späť, jej súrodenci začali jeden po druhom odchádzať tiež, kvôli ich otcovi ktorý bol závislý na alkohole a často býval agresívny. Posledný súrodenec ktorý z domu odišiel bol jej brat Jodie, ku ktorému mala asi tak blízko, ako k mame. Po jej odchode na ňu spolu čakali a snažili sa to doma s ich agresívnym otcom zvládnuť ale nakoniec to vzdal aj Jodie, odišiel a Kyia zostala sama s otcom. Kyin otec vlastnil malú loďku s motorom, s ktorou sa dokázal plaviť cez močiar. Kyiu raz, keď otec nebol doma, premohla zvedavosť a prvý krát začala skúmať močiar v loďke na vlastnú päsť. Po nejakom čase zistila že nevie nájsť cestu späť a tu prvý krát stretla Tatea, Jodieho kamaráta z detstva ktorý jej pomohol nájsť cestu späť. Bolo obdobie keď si Kyia a jej otec k sebe našli cestu, on sa snažil byť milší, Kyia sa snažila pomáhať otcovi a spolu sa začali s loďkou prechádzať cez močiar. Chodievali spolu do menšieho obchodu, mimo mesta pri močiari, nakúpiť čo potrebovali, jedlo a benzín do motora na loďke. Tu Kyia stretla ďalších dvoch ľudí, ktorý v jej živote zohrali dôležitú úlohu. Skokana, staršieho milého pána, a jeho manželku, ktorí pre Kyiu neskôr boli ako druhý rodičia. Raz ku Kyii domov prišiel list a pretože ona čítať nevedela, nechala ho otcovi na stole, ktorý keď si ho prečítal sa veľmi rozzúril a spálil niekoľko vecí čo im doma zostalo po Kyinej mame , vrátane toho listu. K otcovi si už cestu nenašla a onedlho ju opustil aj on. Okrem Tatea, s ktorým sa skamarátila, a Skokana s jeho manželkou, ku ktorým chodila predávať slávky aby mala aspoň nejaké peniaze na prežitie, nepoznala nikoho. Stránila sa ostatným ľuďom a ostatný ľudia sa stránili nej, až na jeden márny pokus dostať ju do školy kde sa kvôli výsmechu ostatným ukázala len raz a druhý krát keď ju obvinili z vraždy, ktorá je podstatou druhej dejovej línie. Ľudia z mesta ju od seba odstrihli a rozširovali o nej nepravdivé povery, zatiaľ čo v skutočnosti bola len osamelé dieťa ktoré všetci opustili keď ich najviac potrebovala. Preto sa silnejšie primkla k prírode. Močiar považovala za svoju rodinu a močiar zase považoval osamelú Kyiu za jeho súčasť.