Túto knihu som si vybrala kvôli povinnému čítaniu. Myslela som si že bude nudná, no naopak ma celkom zaujala. Hlavnými postavami sú Ondrej Tráva a Aduš Domanický. Príbeh je o úpadku zemianstva, ktoré je, podľa autora, odsúdené na zánik a v spoločnosti už odohralo svoju úlohu. Východisko a nádej vidí v buržoázií, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu. Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch kupčil po jarmokoch. V krčme sa zoznámi s Adušom Domanickým – pánom z Domaníc. Ten, pod vplyvom alkoholu, rozpráva o svojom strýcovi – dekanovi z Chochoľova, o jačmeni a ovse a o výhodnej cene. Ziskuchtivý Tráva, zlákaný nízkou cenou, hneď zloží zálohu na daný tovar a dohodnú sa na ďalší deň k dovozu jačmeňa. Ondrej Tráva mal od Aduša kúpiť 100 mechov jačmeňa a ovsa. Aduš dostal ako závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal po ne prísť na druhý deň. Tráva však na druhý deň do Domaníc ísť nemôže. Na jarmoku vo Svätom Tomáši videl aj Aduša s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať. Rozhodol sa teda, že po jarmoku v Svätom Tomáši, zájde za Adušom po jačmeň. Po ceste ku nemu prespával u neznámych ľudí a dozvedá sa, že pán Aduš zdedil síce krásny kaštieľ, ale pre jeho lenivosť chátra, že báčik z Chochoľova mu síce pomáha, ale Aduš všetko premrhá a je úplne chudobný.berie závdavky, od koho môže. Predáva, i čo nemá. Čože takým! Len peniažky na dlaň – ako sa vrátia, o to oni nestoja. Ondrej sa teda vydá na kaštieľ Aduša Domanického, ktorý však ako kaštieľ vôbec nevyzerá – zanedbaný, schátralý – takmer zrúcanina. Jeho obavy sú čoraz silnejšie. Pán Aduš ešte spal, no Ondrej – nahnevaný, zahanbený a netrpezlivý, zobudí ho. Adušova slúžka ho odviedla do kaštieľa. Aj sluha mu potvrdil, čo už začínal tušiť. Hneď ako Aduš zbadal Ondreja, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš ukázal Ondrejovi svoj statok a videl ako sa všetko rozpadáva a je veľmi zanedbané.
Príbeh by som odporučila niekomu, kto by sa rád nahliadol do 90. rokov.