Hlavnou postavou tejto poviedky je bývalý gazda Ondrej Tráva. Ten sa gazdovstva vzdal a vydal sa na cestu obchodovania. Raz v krčme natrafil na Aduša Domanického. Aduš bol lenivý, arogantný sedliak, chvastal sa bohatstvom, ktoré nikdy nevlastnil. V krčme chcel predať ovos a jačmeň za výhodnú cenu. Keď to Ondrej započul, hneď zložil zálohu. Na dovoze sa mali dohodnúť na druhý deň. Ondrej však nemohol prísť do Domaníc. No i tak potom natrafí na Aduša na jarmoku vo Svätom Tomášovi a chce sa s ním porátať. Na nešťastie sa ale k nemu nedostane. Vidí ho už len odchádzať na schátranom koči. Na ďalší deň sa rozhodne, že zájde za ním sám. Nájde si nocľah u gazdu a gazdinej a od nich sa dozvedá, čo je Aduš zač. Ondrej im neverí a dúfa, že sú to iba výmysly. Keď prichádza na Adušovo panstvo zistí, že Aduš nič nemá, a preto žiada, aby mu vrátil naspäť zálohu. Ten ju však premrhal . Sklamaný Ondrej si uvedomuje, že svoju zálohu už neuvidí. Pri dverách mu ale jeden zo sluhov poradí aby si namiesto jačmeňa vypýtal jasene. Ondrej teda s radou odchádza za Adušom. Zaskočený sedliak si uvedomí svoju vinu. Sľúbi Ondrejovi, že mu zálohu vráti. A stalo sa. O nejaký čas zomiera báčik z Chochoľova. Adušov bohatý strýc, na ktorého sa vždy vyhováral, keď nemal peniaze. Adušovi ale nič nezanechá. Z toho sa Aduš poučil a stal sa z neho čestný človek.