Knihu od martina kukučína som dostal v rámci povinného čítania. Dostal ma však jej dej a vykreslenie postáv. Šikovný kupec, statkár, gazda Ondrej Tráva stretol v krčme po jeho tradičnej obhliadke trhoviska aduša domanického, s ktorým sa dohodol, že od neho odkúpi 100 vriec jačmeňa pre ktoré si príde na druhý deň. Ondrej, dobrák, veril Adušovi, no nevedel, že Aduš je starý klamár a veľmi prefíkaný. Každému nasľubuje, no sľuby neplní. Vždy sa oháňal iba jeho báčikom z chochoľova, po ktorom má vraj zdediť všetky majetky a peniaze, že bude boháč. Ondrej mal iné povinnosti, preto na druhý deň neprišiel, no na trhovisku si všimol aduša. Nebol moc nadšený, pretože Aduš, ktorý vystupoval ako zemepán, sa vozil v starom rozbitom koči ťahaným starým koňom. Ondrej sa nazlostil a vydal sa za ním. Cesta bola však dlhá, tak ho musela prichýliť gazda a gazdiná, ktorí mu už o adušovi povedali celú pravdu. Na druhý deŇ sa ondrej dostal k adušovi, no aduš ho presviedčal že jačmeň skoro zhnil, musel ho predať inému a že je to jeho vina. Už sa chcel svojej zaplatenej zálohy vzdať, keď mu adušov sluha adam poradí, že pod jaseňmi na záhrade má pochovaných predkov, že si má od aduša na revanž žiadať jasene. Keď to povie adušovi, v adušovi sa nieo zlomí a uvedomí si že nežije čestne. Sľúbi ondrejovi, že mu všetko vyplatí. Ondrej naozaj dostal svoje peniaze, no adušovi báčik zomrel. Pohreb bol veľmi smutný. Smutnejšie však bolo, že aduš nedostal od báčika ani vindru.