„Keď báčik z Chochoľova umrie“ je poviedka od Martina Kukučína, ktorá sa zaoberá tým, že nie vždy je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá. Hlavným hrdinom je Ondrej Tráva, starší gazda, ktorý už odovzdal gazdovstvo synovi a teraz sa snaží rozmnožiť peniaze tým, že kupčí. Na jarmoku stretne Aduša Domanického, ktorý sa chváli tým, že má bohatého báčika z Chochoľova.
Aduš mu začne rozprávať, že je veľmi bohatý a že celý jeho majetok pochádza od báčika. Snaží sa mu predávať jačmeň, ale keď si Ondrej príde po tovar, zistí, že Aduš je vlastne podvodník. Jeho kaštieľ chátra a on iba klame o svojom bohatstve. Aduš mu však sľúbi vrátiť peniaze, ale až keď báčik z Chochoľova umrie.
A čo sa stane? Adušov báčik skutočne umrie a Aduš zostáva bez peňazí. Nemá už nič, čo by mu prinášalo rýchly zisk. Musí báčika pochovať na pustatinu, čo je pre neho ešte väčšia tragédia, pretože to ukazuje, ako jeho život a sny o bohatstve zlyhali. Kedysi mal všetko, ale nakoniec sa nič z toho neudialo.
Príbeh nám ukazuje, že nie všetko zlato, čo sa blyští. Aduš veril, že bohatstvo mu spadne do náruče a že všetko zdedí, ale spoliehať sa len na iných alebo na dedičstvo nie je dobrý spôsob, ako dosiahnuť úspech. Ondrej Tráva, ktorý je poctivý a pracovitý, ukazuje, že k úspechu sa treba prepracovať a nečakať na zázraky.
Mne sa tento príbeh páčil, lebo ukazuje, že človek by mal pracovať na svojom úspechu, a nie si len snívať o rýchlom bohatstve. Všetky tie Adušove sľuby o báčikovi a dedičstve sú len klamstvá, ktoré nakoniec prinesú len sklamanie. Naopak, Ondrej si zaslúži úspech, pretože sa spolieha len na seba.