Lily Bloomová je mladá žena, ktorá si po ťažkom detstve vybudovala nový život v Bostone, kde si otvorí vlastný kvetinárstvo. Jej život sa zmení, keď stretne Ryla Kincaida, charizmatického a úspešného neurochirurga. Zamilujú sa do seba a ich vzťah sa rozvíja rýchlo – no nie úplne ideálne. Postupne sa však odhaľuje temnejšia stránka Rylovej povahy, najmä jeho sklony k násiliu. Lily sa dostáva do zložitej situácie, keď si uvedomuje, že čelí rovnakým problémom, akým čelila jej matka – žila s mužom, ktorý jej ubližoval, a ona ako dieťa bola len bezmocným svedkom. Popri tom sa v príbehu vracia Atlas Corrigan, Liline dávna láska z čias dospievania. Ich vzťah bol kedysi silný a úprimný, no okolnosti ich rozdelili. Jeho príchod jej pripomína, aké je to cítiť sa milovaná bez strachu.Kniha zachytáva Liline vnútorné boje, rozhodovanie medzi láskou a bezpečím, medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi tým, čo je správne pre ňu a jej budúcnosť. A najmä to, ako ťažké je ukončiť cyklus násilia, keď ho človek zažíva u niekoho, koho miluje.
Dôvody prečo si knihu prečítať :
Rozpráva príbeh, ktorý nie je jednoduchý – ale je dôležitý. Táto kniha nejde klasickou romantickou cestou. Namiesto toho sa ponára do reality, ktorú veľa ľudí zažíva, ale málo o nej rozpráva – násilie v partnerskom vzťahu, psychické dilemy a rozhodnutia, ktoré nemajú „správnu“ odpoveď.
Silná hlavná postava, s ktorou sa dokážeš stotožniť. Lily Bloom je neuveriteľne ľudská. Robí chyby, cíti, bojuje. Sleduješ jej vnútorný vývoj a to, ako sa mení z dievčaťa do ženy, ktorá si začne veriť a vezme svoj život do vlastných rúk.
Kniha ti zostane v hlave dlho po dočítaní. Nie je to len „feel-good“ román. Je to kniha, ktorá ťa prinúti zamyslieť sa nad tým, čo znamená láska, tolerancia a odvaha. Ukazuje, že niekedy je najväčší prejav lásky – odísť.
Emócie, ktoré prežiješ, sú skutočné. Priprav sa na smiech, slzy, hnev, úľavu… Je to emocionálna jazda. Ak miluješ knihy, ktoré ťa úplne pohltia, toto je presne ono.
Autorka čerpala z vlastnej skúsenosti. Colleen Hoover priznala, že niektoré pasáže sú inšpirované jej vlastným detstvom. A to je cítiť – príbeh je úprimný, reálny a osobný.