Len tak v izbe sedím, zas a znovu,
von oknom hľadím, raz hore a raz dolu.
Neviem čo si myslieť, neviem čo si pridať,
neviem či mám plakať alebo sa smiať.
Stalo sa to veľmi rýchlo,
a boli sme si naozaj blízko.
Žiaľ, takto to byť asi malo,
veľa mi to vzalo.
Všetko sa zrútilo ako domček z kariet,
a život bol opäť celý bez farieb.
Keď sme boli spolu, mali sme na sebe nepriestrelné vesty,
a boli sme ako dve naozajstné sestry.
Tvoja prítomnosť mi viac nedovolila maľovať,
a tvoje správanie mi viac nedovolilo ti zavolať.
Boli sme najlepšie kamarátky niekoľko rokov,
teraz ide každá svojou cestou, svojim vlastným krokom.