Koniec lásky je krátka poviedka, v ktorej autor ukazuje rýchle emócie a city človeka. Ako rýchlo sa vie človek zaľúbiť a ako rýchlo záujem a láska vie odísť. Hlavnú úlohu tu hrajú city Miloša a jeho prvotné a rýchle zaľúbenie do Eleny. Elena je dáma, ktorú spočiatku Miloš opisoval ako tichú a plachú. Podľa jeho slov bola iná. Páčilo sa mu jej správanie, to, že nebola koketná ako ostatné dievčatá. Páčili sa mu jej oči, ktorými sa spočiatku naňho ani nepozerala. Musel si ju najprv získať, keďže nevedel, či k nemu naozaj niečo cíti. Zvrat, alebo koniec tejto lásky nastáva práve vtedy, keď Elena začala značne prejavovať city Milošovi. Nepáčilo sa mu, keď bola k nemu úprimná a otvorená a ani to, že ho vyhľadávala. Bola preňho moc hlučná, mala veľké zuby a piskľavý hlas. Nevedel, ako má Elene povedať, že je koniec ich lásky, nevedel ani dôvod, prečo sa mu za tak krátky čas prestala páčiť. Práve vtedy, ako sa mu Elena prestávala páčiť, zazrel v salóne domácu. K tej vzhliada a žiada od nej pomoc. Vyčíta si a čuduje sa, ako práve Elena strhla jeho pozornosť keď domáca tam vždy bola tiež. Domáca sa mu začína páčiť, má pocit, že sa s ňou vie rozprávať a to sa mu páči. Zverí sa jej, že láska k Elene už nie je a chce sa s ňou rozlúčiť a pritom jej nechce ublížiť. Prosí ju o radu. Napokon sa Miloš stretáva s Elenou. Hovorí si, že všetko na nej je dlhé a tenké a to tvár, hrdlo, driek, ruky, dlane, prsty i jej hlas, ktorý je zdĺhavý. Hovorí si, že ju nemá rád a že mu ju sprotivilo to, ako žiadala, aby sa jej nestránil. Elena pochopila, že nastal koniec ich lásky aj napriek tomu, že Miloš nemal dostatok odvahy na to, aby jej to povedal.
Poviedka ma zaujala tým, ako bola napísaná. V postavách sa bili ich city a emócie. Práve tieto ich myšlienky a emócie ma vtiahli do deja a do vnútra postáv, čo sa mi páčilo.
