Nikdy som nebol veľký fanúšik čítania. Väčšinou ma knihy nebavia, nech sú o čomkoľvek, a už vôbec nie historické romány. Keď mi mama na narodeniny kúpila Kráľa bez trónu, úprimne som ju odložil na poličku a nemal v pláne sa do nej púšťať. Nakoniec som ju ale musel prečítať a na moje prekvapenie to nebolo až také zlé.
Kráľ bez trónu rozpráva príbeh mladého kráľa, ktorý síce má titul, ale žiadnu skutočnú moc. Musí bojovať proti nepriateľom, ktorí ho chcú pripraviť o trón, a zároveň sa rozhodnúť, aký vládca chce byť. Dej je plný intríg, bojov a nečakaných zvratov, čo ma postupne vtiahlo viac, než som očakával. Autor skvelo vykreslil atmosféru stredoveku a postavy pôsobia realisticky, takže som si ich vedel predstaviť ako skutočných ľudí.
Okrem akcie a dramatických situácií kniha ukazuje aj to, aké náročné je vládnuť. Hlavný hrdina sa musí rozhodovať medzi tým, čo je správne, a tým, čo je preňho výhodné. Práve to ma donútilo zamyslieť sa nad tým, že byť kráľom neznamená len rozkazovať, ale aj niesť obrovskú zodpovednosť.
Aj keď som si na začiatku myslel, že ma táto kniha nebude baviť, nakoniec ma prekvapila a som rád, že som jej dal šancu. Odporúčal by som ju hlavne tým, ktorí majú radi historické príbehy, ale možno aj tým, ktorí čítanie neobľubujú – možno ich prekvapí tak ako mňa.
Benjamín Buček 1.C