Kráľ Gilgameš (Vojtech Zamarovský)
Gilgameš sa stal kráľom nad mestom Urukom z vôle a milosti bohov, a to ako piaty vládca od čias, čo pôda vsiakla do seba vodu z potopy sveta. Prvým uruckým kráľom bol Syn slnka Meškiagašer. Všetkých svojich predchodcov chvel Gilgameš prevýšiť mocou i vladárskymi činmi a do pamäti budúcich vekov chcel vstúpiť s prímením Hrdina. Nikto na celej tej veľkejplochej doske, čo pláva na vesmírnom mori a čo sa volá Zem, sa nemohol Gilgamešovi rovnať. Sami bohovia našli v ňom zaľúbenie, keď ho zo smrteľného muža Lugalbandu porodila jeho božská matka. Boh slnka Šamaš ho obdaroval krásou, postavou mal vysokú jedenásť lakťov, deväť piadí meral okolo hrude, zdobili ho dlhé kučeravé vlasy spletené vrkočov, z jeho mužnej tváre vyžaroval pôvab. Boh búrky Adad mu dal odvahu a silu, krok mal sťa divý býk, nikdy neklesal na mysli a neslabol na tele vo dne ani v noci, úderu jeho zbrane nepriateľ neodolal. Boh múdrosti Ea mu daroval rozum, poznal všetky prítomné a minulé veci na svete, nič mu neostalo skryté, dôvtip a úsudok mal ako sedmoro mudrcov, čo pred dávnymi vekmi naučili ľudí vedám a umeniam. Bohaté dary mu dali do vienka aj iní bohovia, žil teda plným a bujarým životom v nádhernom paláci, patrili mu všetky ženy a slúžili mu všetci muži z jeho veľkého mesta, všetkým oplýval v najhojnejšej miere. Len jedno mu chýbalo k úplnej blaženosti. Po matke bol Gilgameš boh, a to z dvoch tretín, po otcovi ostal však z jednej tretiny človek. Bol teda smrteľný. Hrdinom sa Gilgameš isteže mohol stať. O tom nebolo pochýb. Lenže Gilgameš sa chcel stať aj nesmrteľným.