Príbeh sa točí okolo štyroch hlavných postáv – Alice, Eileen, Felixa a Simona.
Alice je mladá, úspešná spisovateľka, ktorá sa po psychickom kolapse sťahuje z Dublinu na írsky vidiek. Je vyhorená, unavená zo slávy a vnútorne rozbitá. Tam cez internetovú zoznamku spozná Felixa – obyčajného chlapa, ktorý pracuje v sklade. Ich prvé stretnutie je zvláštne, nesadnú si hneď, ale Alice ho aj tak po čase pozve s ňou na pracovnú cestu do Talianska. Ich vzťah je komplikovaný – je medzi nimi príťažlivosť, ale aj rozdiely v hodnotách, skúsenostiach a spôsobe komunikácie.
Eileen, Alicina najlepšia kamarátka z detstva, zostáva v Dubline. Pracuje v literárnom časopise, ale jej život pôsobí nenaplneno – má pocit, že uviazla. Znovu sa začne viac zbližovať so Simonom, starým priateľom rodiny, ktorý je od nej o pár rokov starší. Ich vzťah je dlhodobo veľmi blízky, no nikdy nebol poriadne definovaný – chvíľami sú len priatelia, chvíľami milenci. Eileen ho má rada, ale bojuje so svojím strachom z intimity aj s pocitom, že nie je dosť dobrá.
Celý príbeh sa strieda medzi bežnými scénami zo života postáv a dlhými e-mailmi medzi Alicou a Eileen. Tie e-maily sú veľmi osobné, rozoberajú v nich nielen svoje vzťahy, ale aj filozofické a spoločenské otázky – klimatickú krízu, vieru v lásku, úlohu umenia, či úpadok sveta. Vďaka tomu čitateľ vidí, čo si postavy myslia „navonok“ v bežných rozhovoroch, ale aj „vnútri“ cez tie listy.
V závere knihy sa zdá, že sa postavy postupne posúvajú – Alice a Felix sa síce často hádajú, ale učia sa byť k sebe otvorení. Eileen a Simon si konečne úprimne priznajú city. Počas pandémie COVID-19 všetci prechádzajú vlastnými zmenami, ale pokúšajú sa nájsť aký-taký pokoj a zmysel vo svete, ktorý sa zdá rozbitý. Záverečná scéna ukazuje, že aj keď život nie je jednoduchý, je možné v ňom nájsť chvíle krásy, bezpečia a blízkosti.
Kniha nie postavená na silnom deji, ale skôr na vnútri postáv – čo cítia, čo si myslia, ako sa navzájom ovplyvňujú. Páčilo sa mi, že autorka ukázala obyčajné chvíle – hádky, rozhovory, pochybnosti – ako niečo dôležité. Všetky štyri postavy mi pripadali reálne, s chybami, ale aj s hlbokými pocitmi.