Moje zoznámenie s knihou: Stála som pred veľkým regálom kníh v kníhkupectve a premeriavala si obálky kníh a ich názvy. Hľadala som totiž ďalšiu úžasnú potravu pre môjho ducha, ktorú by som opäť zhltla za deň. Odrazu mi pohľad zavadil o knihu s prekrásnym retro obalom. Siahla som po nej a prečítala názov. Stálo na nej. ,,Kroniky prachu“. Už vtedy som tušila, že sa z nás stanú spriaznené duše. Po prečítaní zadnej strany som si však bola istá. ,,Police v knižnici sú plné prachu, ale aj úžasných príbehov…“ neznie už len prvá veta tejto strany nesmierne príťažlivo a romanticky? Aby som to uzavrela: obvykle nesúdim knihy podľa obalu, no výnimka potvrdzuje pravidlo😊.
Táto knihy mi priniesla nesmierny pôžitok. Síce som ju zhltla za menej ako deň, no najbližší rok som tú knihu nepustila z rúk. Tak veľmi som sa zamilovala do Animant a pána Reeda, že som zaspávala pri predstavách na nich. Stala som sa Animant: zhodovali sme sa v názoroch, povahe, no prekvapivo nie v žánri na knihy. Ona miluje historické a ja zas romantické. Táto kniha mi okrem iného slúži aj ako zdroj fantastických hlášok, vďaka ktorým dokážem všetkých priam dokonale uraziť. Vžila som sa do romantických chvíľok Thomasa s Ani. Bolo to akoby som to bola ja, kto zviera jeho ruku.
Neviem sa dočkať pokračovania. Musím sa však priznať, že pokračovanie som už čítala, aj keď v českom jazyku, lebo nijako inak som sa k nej dostať nevedela. Dala mi ju prečítať kamarátka počas jednej hodiny teórie. A úprimne, neviem sa dočkať, kedy si ju budem môcť konečne kúpiť v slovenskej verzii. Potrebujem ju mať doma- pre môj komfort.
Je priam neskutočné ako dlho som kvôli tejto knihe trpela kníhcovinou – choroba nastane, keď je čitateľ zaseknutý v svete jednej knihy a nie je schopný začať čítať ďalší príbeh.
Teraz už však stoja Kroniky prachu bezpečne odložené na polici, medzi svojimi ďalšími bratmi a sestrami v mojej časti romantiky.
P.S. mám vlastnú knižnicu, nie je to mestská, ani školská polica 😊!
