Táto kniha s čitateľom zostane. Je to kniha ktorá sa zlepší čím viac o nej čitateľ rozmýšľa, je plná detailov a scén ktoré sú nekonečne zaujímavé a som nesmierne rada som ju čítala.
Sústredená na postavu Holdena Caulfielda, táto kniha má jeden z najzaujímavejších autorských štýlov aký som kedy čítala. Malá slovná zásoba, opakujúce sa frázy, slová, slangy, samozrejme Holdenova narácia, všetko toto prispieva k štýlu ktorý si naozaj neviem predstaviť ako Salingerov. Je to štýl tak perfektne napísaný pre Holdena že je ťažké rozmýšľať o tom že toto naozaj nie je iba historka ktorú Holden rozpráva niekomu na ulici.
Napriek tomu to nie je kvetnatý, či poetický, je skrátka pre sedemnásť ročného chlapca realistický. To je tá najsilnejšia stránka knihy – všetko je realistické, v pekných aj škaredých miestach. Väčšina postáv sú simplistické a nekomplexné, no napriek tomu nesmierne ľudské – od Holdena, po Jane ktorú ani v knihe nestretneme. Všetky sú tiež videné cez Holdenove oči. Dáva úplný zmysel že postavy nie sú veľmi komplexné, keď pridáme subjektívnosť jeho uhlu pohľadu.
Najslabšia stránka knihy je pravdepodobne skrátka čitateľnosť. Napriek tomu že autorský štýl je v rámci textu fantastický, skombinovaný s haphazardným príbehom ktorý však funguje s témami, ignorujúc hlbšie témy, je trochu nudné čítať stále tie isté frázy a „nepodstatné“ zápletky, môže byť frustrujúce nevedieť kam príbeh ide. Osobne mi to nevadilo, a samozrejme toto nemusí byť každého šálka kávy, no tieto aspekty, ak sa čitateľ nad tým zamyslí sú knihine najsilnejšie stránky.
Osobne milujem ako táto kniha v podstate nemá nejaký špecifický príbeh. Je to veľa malých scén ktoré detailne ukazujú Holdenovu psychiku a samozrejme témy knihy. Salinger si dáva čas detailne preskúmať témy a Holdena ako postavu cez každú scénu, každý vnútorný dialóg, všetko skrátka má pointu.
Najlepšia časť knihy bola podľa mňa však Holden. Holden je nesmierne komplexná a ľudská postava, nie je nejaký detský génius ktorý vie tajomstvá života, no tiež nie je len dieťa s hlúpymi, primitívnymi názormi. Je to tínedžer, zaseknutý v zvláštnej fáze medzi detstvom a dospelosťou a skrátka sa nevie zaradiť do neautentickej spoločnosti, čo zapríčiní jeho idealizovanie detstva a o tom sa točí celá kniha. Nemá plány na budúcnosť, snaží sa zdieľať s ostatnými, no skrátka sa cíti osamelo a veľmi málo ľudí mu naozaj rozumejú. Cíti sa nepochopený a sám, chce byť úprimný a hnevá ho že ostatní ľudia sú v jeho očiach falošní.
Napriek toho že je reprezentácia špecifických tém však nie je len to. Je veľmi komplexná postava, nie je to hovorca tém, je to tínedžer ktorý bol zanedbaný každým dospelým v jeho živote a nevie čo bude robiť v dospelosti. Je často povrchný a vie byť krutý, no záleží mu na ostatných a chce vedieť kam idú kačice keď jazero zamrzne. Odmieta neúprimnosť no často klame – má v sebe zaujímavé už spomenuté vnútorné konflikty a bol veľmi jasne traumatizovaný Allieho smrťou a je v knihe pár krát naznačené že prešiel cez sexuálne násilie, no na tom nikomu nezaujíma – dospelý v jeho živote ho zanedbali. Samozrejme nie je perfektný, je straumatizované dieťa ktoré nechce vyrásť a nevie nikde zapadnúť.
Táto kniha so mnou naozaj zostala. Je skvelé rozmýšľať o rôznych detailoch a symbolizmom, napríklad ako len niekedy dostane alkohol, čo symbolizuje kombináciu detstva a dospelosti, múzeum ktoré má rád pretože sa nikdy nemení, rovnako ako chce zostať v nemeniacom detstve, detstve kde veci dávajú zmysel, no keď dospieva sa múzeum zmení spolu s Holdenom, ktorému sa zmena ani trochu nepáči. Samozrejme je tu aj jeho známa čiapka, symbolizujúca jeho špeciálnosť a jeho odmietanie neautentickej spoločnosti. Ešte aj s názvom, s tým ako Holden zle počuje text piesne Salinger hovorí veľa o téme.
Túto knihu by som odporučila takmer každému, možno okrem veľmi malých detí kvôli obsahu. Je to kniha z ktorej si takmer každý môže zobrať aspoň niečo a ešte o nej dlho premýšľať.
Veľmi sa mi páčila.
