Kvety Zla a čo to znamená pre mňa. Táto esej bude o knihe ktorá mi práve teraz leží na poličke(možno na lavici), no už teraz viem že tam nezostane príliš dlho. Jej čítanie bolo krásne a inšpiratívne. No nebola to len obyčajná knižka, bola to zbierka básní a keďže sa básne každou stranou menili nemôžem písať o jej kontinuálnom deji. A tak skúsim trošku iný approach.
Keď som prečítal báseň, ako prvé mi v hlave napadli dve veci, ako sa cítim ja po jej prečítaní, a ako sa asi cítil autor po jej napísaní. Čo mu asi prechádzalo hlavou a v akých podmienkach žil? Skoro do každej básne som sa dokázal nejako vžiť, a našiel som aj veľa spoločných vecí ktoré máme, pohľady na niektoré stránky života a podobne. Asi to znie divne keďže on je dospelý človek ktorý v žiadnom prípade nežil “spoločensky uznávaným” štýlom života a jeho myšlienky neboli typické myšlienkam “normálneho” človeka.
Trpel pravidelnými depresiami, čo bolo často vidieť aj v básňach, niektoré básne zneli ako keby ho nezaujímal jeho vlastný život, no vnútri riadkov z toho bol cítiť niečo ako výkrik o pomoc, ako keby čakal na to kým ho niekto zachráni bez toho aby mu to musel priamo povedať. Podobne znejú aj tie viac romanticky ladené básne, kedy mi to prišlo že sa zúfalo snažil nájsť jednu osobu a jeho doterajší život nebol skutočný. Ako keď človek povie že môže prestať kedy chce, no aj tak to neurobí. Často používal namiesto bežného “ja” slovo “básnici” akoby sa snažil o to aby nebolo na priamo vidieť že práve on trpí v básni spomínaným problémom. Žil v spoločnosti ktorá ho brala ako šialeného, duševne chorého človeka ktorým aj bol, no nikto sa neskúsil pozrieť čo bolo za tým a to ho najviac trápilo. Jedinou cestou von bol alkohol, drogy a písanie. Nemyslím si že svojmu životu veril, čomu svedčia aj časté samovražedné sklony a myšlienky. Z niektorých básni som mal pocit ako keby to boli “suicide notes”. No mal jasnú predstavu o tom ako by sa mal žiť život a aký by mali byť ľudia a to že ho nedodržiavali, kvôli tomu názoru odsudzovali, ho štvalo. Dalo sa celkom jasne vidieť aký je jeho pohľad na ľudí a na to čo robia.
Určite všetci počuli že bol za svoje názory často prenasledovaný, niekoľko krát zatknutý a platil pokuty práve kvôli kvetom zla. Bol doslova nenávidený spoločnosťou lebo dával, pomocou svojich skvelých schopnosti, obraz niečomu o čom vtedy nikto nehovoril a nechcel hovoriť. To že sa nežilo iba v krásnej bubline a to že existujú aj “temné” veci. Jeho symboly sú “timeless” a myslím že by sa dalo povedať že sa narodil do zlého obdobia čo sa týka pochopenia. Ťažko povedať či by sa ľudia ku nemu správali inak v dnešnej dobe no určite by mali aspoň o štipku viac porozumenia.
Skúsil som sa pozrieť viac ako len do knihy aj do jeho osobnosti aby som lepšie rozumel tomu aký bol a prečo taký bol. Pre mňa bude mať táto kniha špeciálne miesto v srdci. Viem že vždy keď ju otvorím na akejkoľvek stránke bude ma čakať niečo inšpiratívne a niečo alebo niekto kto rozumie mne a mojim myšlienkam.