Kým kohút nezaspieva je dielo, ktorého dej sa odohráva v období po potlačení Slovenského národného povstania. Celé dielo sa odohráva v pivnici istej novembrovej noci roku 1944. Práve v tom období bolo vyhlásené stanné právo, čo znamenalo, že nikto nemohol vyjsť z domu po siedmej. V pivnici nakoniec skončilo desať ľudí. Pán Terezčák, Ondrej a Fanka, zverolekár Šustek, pôrodná asistentka Babjaková, učiteľ Tomko, prostitútka Marika, holič Uhrík, pani lekárnikova a Tulák. Od začiatku, od zaistenia prvých ľudí sa snažia zistiť, prečo boli uzavretí. Myslia si, že boli zaistení práve kvôli tomu stannému právu, no pán Terezčák nebol zaistený po siedmej. Marika prichádza ako posledná a hovorí im o vražde. Vtedy začínajú tušiť, o čo ide. Pred domom obchodníka Fischla bol zabitý vojak, ktorý bol osobnou strážou Fischlovho hosťa, nemeckého dôstojníka. Ako pomstu za jeho smrť použije starý zvyk, a to jeden k desiatim. Fischl prichádza do pivnice a oboznamuje ich so situáciou. Ak sa do rána nájde vinník, budú prepustení a ak nie, budú všetci obesení. Fischl prichádza aj druhýkrát a oboznamuje ich s tým, že vojak bol opitý, a že bude potrestaný iba jeden z nich. Neskôr im Fischl donesie kľúč od pivnice pre toho jedného, ktorý má po vypršaní lehoty vyjsť von a utekať. Bude zastrelený na úteku a to má byť koniec tejto nepríjemnej situácie. Tu sa začína prejavovať charakter postáv. Otázky, priam až narážky, na koho živote záleží viac? Niekto sa snaží vyviaznuť zo situácie a zachrániť len svoj život a niekto si zachováva ľudskú česť. Padajú rôzne mená, kto by to mal byť. Mal by to byť predsa Tulák, nikto nevie kto je. Mala by to byť Marika, veď je to len prostitútka. Alebo by to mal byť niekto starší, kto už toho veľa odžil? Najviac sa prejaví holič Uhrík, ktorý v krajnej situácii zavraždí Tuláka. Jeho svedomie si ho však nachádza, strach, hrôza a výčitky ho nakoniec vedú k sebaobetovaniu. Uhrík s kľúčom odchádza. Dielo má peknú ideu a to aby človek ostal človekom. Zachovať si dôstojnosť a ľudskú tvár aj v kritických situáciách.
