William Shakespeare nám podáva príbeh o mladom dánskom princovi Hamletovi, ktorý chce pomstiť smrť svojho otca. Je postavený pred dilemu, či bojovať proti zlu, potrestať zločin, alebo sa o to nezaujímať.
Hlavný hrdina Hamlet chce žiť čestne, zachovať sa spravodlivo, no nachádza sa vo svete, ktorý je plný zla a klamstva. Je obklopený pretvárkou, falšou a predstieraním – postavy neustále niečo predstierajú, pripravujú tajné plány, skrývajú sa a počúvajú cudzie rozhovory. Aj Hamlet napokon zavrhne vlastné šťastie a v snahe zistiť pravdu predstiera šialenstvo. Počas toho hľadá zmysel života, zamýšľa sa nad hodnotou človeka.
V ďalšom dejstve duch prezradí Hamletovi, že jeho otec bol zavraždený vlastným bratom. Nie je si však istý, či tomu môže veriť. Hľadá dôkazy, snaží sa zistiť pravdu o otcovej smrti. Dohodne s hercami, aby zinscenovali otcovo zabitie
Duchove slová sa potvrdia. Jeho cieľom je síce pomsta otcovej smrti, no zaoberá sa otázkou, či je on ten pravý, ktorý môže napraviť krivdy a potrestať vraha, či smrťou vinníka bude učinená spravodlivosť. Nakoniec však pochopí, že pomstou nenapraví zločin spáchaný minulosti.
Hra sa napokon začína vraždou jedom a končí sa smrťou viacerých ľudí, ktorí umierajú taktiež na následky jedu. Pri Hamletovom úsilí dosiahnuť pomstu teda nezomiera len jeden človek, ale hneď niekoľko a medzi nimi aj samotný …
V diele sa mi páčilo, že dej hry je síce temný, plný tragickosti a zármutku, no autor v ňom využíva aj humor, vtip a iróniu. Objavujú sa v ňom komické scény s humornými postavičkami z ľudu, napr. Hrobári, ktorí hovoria ľudovým jazykom. Okrem toho ma oslovil aj povestný monológ Hamleta o zmysle života , ktorý pozná naozaj celý svet.
No aj napriek tomu ma moc neoslovil jazyk v akom autor písal, keďže je to divadelná hra obsahuje veľa mien a prehovorov. Je to čítanie pri ktorom sa musíme vážne plno sústrediť a premýšľať nad dejom inak sa veľmi rýchlo stratíme.