Anna zo Zeleného domu upútala moju pozornosť názvom a obalom, ktorý vyzeral ako rozprávka. Keď som sa však ponorila do jej stránok, pochopila som, že je to viac než len obyčajný príbeh. Anna, sirota, ktorá prichádza tam, kde ju najskôr nechceli, si svojím šarmom a fantáziou získa súrodencov Marillu a Matthewa a celé mesto Avonlea. Kniha ma naučila, že prvotné odmietnutie neznamená, že niekam nepatríte. Iná, možno svojrázna, Anna sa sem aj tak hodila. Uvedomila som si, že byť verná sama sebe a neskrývať to, čo vo mne je, je správna cesta. Annin jedinečný spôsob vyjadrovania a prežívanie každého detailu života som si obľúbila. Po dočítaní knihy som si viac všímala krásu okolo seba a nebola som taká bezcitná.
