Od mala rada čítam, a keď som v knižnici zbadala túto knihu od autora, ktorého poznám, chcela som si ju požičať a prečítať. Vybrala som si práve ju, lebo bola vtipná, zaujímavá a plná ponaučení. Bolo v nej 21 príbehov. Opisujú sa v nej lásky k rôznim veciam. Túto knihu napísal spisovateľ Branislav Jobus, ktorý okrem písania kníh aj skladá pesničky. Počúvala som jeho CD s pesničkami k rôznim jeho príbehom. Prečítala som od neho viacero kníh, a táto sa mi páčila najviac.
Kniha mi ukázala, čo všetko môžu mať ľudia radi. Z každého príbehu plynie iné ponaučenie, napr. z príbehu o láske ku klamstvu plynie ponaučenie „dávaj si pozor na to, čo si želáš, môže sa ti to splniť„ alebo z príbehu o láske k športu „kde je vôľa, tam je cesta„.
Odporúčam ju čitateľom od osem rokov.
Dej:
Príbeh sa začína v škole, na hodine občianskej náuky. Pani učiteľka dá žiakom otázku: „Čo je to láska, a aké druhy lásky poznáte?“ Deti odpovedali na otázku, pani učiteľka im dala domácu úlohu ešte o tom popremýšľať, zazvonilo, a vybrali sa domou.
Večer si hlavný hrdina ľahne do postele, na domácu úlohu zabudne. Po polnoci ho zobudil milý hlas. Spýtal sa ho, či ju vidí, bola to totiž víla Agapé, hlavná láska. Vezme chlapca do päťposchodovej bytovky, v ktorej býva aj so svojimi dvadsiatimi dcérami. Teda, dcér má dvadsaťjeden, ale poslednú, tú, ktorá býva vedľa nej pri strojovni výťahu nepredstavila, nikto nevie, aká je to láska, pre každého je iná. Pomaly prešli každú izbu a každá láska mu povedala príbeh, ktorý s ňou súvisí. Na konci sa hrdina ocitne doma, v normálnom svete, a zistí, že to nebol sen.