Saskia Sarginson strávila svoje detstvo obklopená lesmi vo vidieckom Suffolku, kde sa nachádzajú aj Dvojičky. Pred písaním beletrie na plný úväzok študovala anglickú literatúru na univerzite v Cambridge, získala magisterský titul v kreatívnom písaní, pracovala ako novinárka, písala knihy iných autorov pre BBC a HarperCollins a písala scenáre a reklamné texty.
Podľa mňa, autorka knihy poukázala na to, že aj keď sa dvaja ľudia odlúčia, môžu si nájsť k sebe opäť cestu, či už za 5 alebo 20 rokov a poukázala aj na to, že ľudia síce zídu z očí, ale nezídu z mysle. Autorka napísala, že silná kombinácia slov a priestoru funguje ako kúzlo a robí z obyčajného kusa dreva miesto s hlbokým významom a takmer sa dá počuť ich smiech a rozhovory, či vycítiť ich osamelosť a melanchóliu.
Dej sa odohráva na lavičke na kopci v Hampstead Heath. Na tejto knihe sa mi páči to, že žena ktorú autorka nazvala Cat, prišla do parku a nezabudla na dohodu, ktorú uzavrela so Samom. Dohoda bola o tom, že sa po desiatich rokoch stretnú na tejto lavičke. Kniha je rozdelená do štyroch častí a skoro každá obsahuje citáty, na ktoré autorka natrafila keď cestovala po Južnom Anglicku, len vynechala skutočné mená a dátumy. Páčilo sa mi, že knižka skončila dobre a Sam s Cat spolu nakoniec skončili.
Nesmiem zabudnúť ani na pár nápisov na lavičke, ktoré sa mi zaryli v hlave, ako napríklad:
Láska si ich našla.
Pre Sama a Cat, ktorí našli jeden druhého, stratili jeden druhého a opäť našli jeden druhého.
Zišli z oči, no nezídu z mysle.
Bude naše manželstvo ako tento park? Meniť sa s ročnými obdobiami, miestami síce kalné, ale plné života?