Neobzeraj sa! Bež! Hovorila si v mysli Juliet. Bežala tmavým lesom so synmi kráľa Eliota a kráľovnej Mii v náručí. Poverili ju, aby ich vzala ďaleko do bezpečia a postarala sa o nich. To všetko kvôli Nerovi, tej najhoršej nočnej more. Nočnej more so srdcom chladným a krutým. Keď sa Rolland s Kieranom narodili okamžite vedeli, že Nero po nich pôjde. Pretože práve oni sú jedni zo štyroch vyvolených, ktorí ho dokážu poraziť. Už dávnejšie sa Juliet rozprávala s kráľom a kráľovnou o tom, že budú musieť Rollanda s Kieranom skryť. Aj keď im to trhalo srdce. A práve dnes to všetko začalo. Keď sa ozvali zvony, všetci vedeli, že mieru je koniec. A že to znamená len jediné. Začiatok Veľkej vojny. Našťastie sa Juliet podarilo utiecť skôr, ako stihla Nerova armáda vtrhnúť do kráľovstva. Teraz sa sústredila hlavne na to, aby dostala tie úbohé deti, na ktorých závisel osud celého sveta, do bezpečia.
,,Po tých faganoch nie sú ani stopy, pane“, ohlásil vysoký, odporne vyzerajúci škriatok so zjazvenou tvárou. Vojak Nerovej Temnej armády. Nero si vzdychol, otočil sa na kráľa a kráľovnú a mierne naštvaným hlasom začal: ,,Ani netušíte ako dlho som čakal na túto chvíľu. Na chvíľu, kedy sa zbavím tých, čo ma majú údajne poraziť. Namiesto toho zistím, že moja chvíľa sa tak trochu…stratila. Takže, ak ma nechcete naštvať ešte viac, odporúčam vám mi povedať to čo chcem vedieť. Naposledy sa pýtam…kde sú tí fagani?!“ ,,To
sa nikdy nedozvieš! Ver mi, že jedného dňa ťa zastavia! Raz a navždy, ty odporný bastard!“ zvolal kráľ Eliot odhodlane. Kráľovná Mia prikývla a povedala: ,,Naši synovia ťa nakopú do zadku. Raz sa o tom presvedčíš“. Nero sa na nich len sklamane pozrel a po chvíli ticha riekol: ,,Vyzerá to tak, že mi nebudete veľmi užitoční. Ale odvahy máte na rozdávanie, to vám teda poviem. Ak budú takí aj tí vaši drahí synovia, bude mi cťou proti nim raz bojovať. Aká škoda, že vy pri tom už nebudete“. Vystrel ruku a behom sekundy sa zo zeme vynorilo niekoľko ostrých tŕňov, ktoré prebodli najprv Eliota a potom Miu. Obaja boli v šoku. Kľačali na podlahe, z rán sa im rinuli potoky krvi, ktoré sfarbili podlahy hradu na červeno. Pozreli na seba a vedeli, že ich životy sú pri konci. Eliot sa z posledných síl usmial, nežne vzal Miine ruky do svojich a povedal: ,,Milujem ťa Mia…nech sa stane čokoľvek“. A Mia mu so slzami v očiach odpovedala: ,,Aj ja ťa milujem Eliot…navždy“. Držiac sa za ruky zomreli. Ich telá padli bezvládne na zem. Nero sa len nezaujato pozeral a nakoniec povedal: ,,Aké dojemné. Až sa mi z toho dvíha žalúdok. Nuž, ich smola. Sami sa rozhodli“. Otočil sa a premýšľal. Jeho stúpenci čakali na rozkazy. ,,Nemôžu byť ďaleko“, riekol po chvíli, ,,určite sa trmácajú cez les. Noxus!“ Zrazu sa spoza niekoľkých škriatkov vynoril obrovský čierny had s červenými pásmi na chrbte a jasnými červenými očami. Priplazil sa k Nerovi, pripravený splniť akékoľvek rozkazy. ,,Môj drahý priateľ. Mám pre teba úlohu. Nájdi tých dvoch faganov aj s ich sprievodom a priveď mi ich. S tou ženskou si rob čo chceš ale tých chlapcov potrebujem živých. Chcem sa ich zbaviť osobne. A teraz choď!“ rozkázal Nero a Noxus sa okamžite vybral splniť svoju úlohu.
Juliet sedela pod vysokým stromom a ťažko dýchala. Myslela si, že sú už dosť ďaleko od miesta utrpenia. Tak sa rozhodla, že si na chvíľu oddýchne. Prerývane dýchala a snažila sa trochu upokojiť. Ale ako? Ako sa môže upokojiť s vedomím, že ešte nie sú úplne v bezpečí? A že tí, ktorých miluje musia bojovať? Je možné, že ich už nikdy neuvidí. Pozrela na Rollanda a Kierana. Našťastie spali. Usmiala sa a pobozkala ich na čelá. ,,Nech sa stane čokoľvek, nikdy vás neprestanem chrániť. Nikdy“, riekla so slzami v očiach. Zrazu začula pohyb. Obzerala sa ale nikde nikto. A potom, ani nestihla zareagovať, sa za ňou spoza stromu vyrútil obrovský had. Bol to Noxus. Nerov verný sluha. Našiel ich. Predpokladala, že Nero vyšle práve jeho, aby ich našiel. Svojím pevným chvostom ju sotil na zem. Snažila sa dávať pozor na tie malé nevinné telíčka v jej náručí. Ale toto ich už prebudilo a rozplakali sa. Juliet vstala, vytiahla dýku spoza opasku a bola pripravená ich chrániť stoj čo stoj. Noxus zreval a vrhol sa na ňu. Bol rýchly. A silný. Aj napriek tomu sa jej podarilo ho poraniť. Zabodla mu dýku do krku a okamžite mu z rany vytryskol prúd krvi. Noxus zvrieskol. Bol to ohlušujúci rev. Juliet ustúpila, pripravená sa rozbehnúť na útek. Vtom sa ale Noxus rozbesnil, mávol chvostom a trafil Juliet priamo do oka. Vykríkla. Udržala rovnováhu, nespadla ale cítila ako jej krv steká po tvári. Nemohla to oko ani otvoriť. Kým sa spamätávala, Noxus už stál za ňou, pripravený ju zničiť. Juliet sa k nemu otočila, zavrela oči a pevne stisla plačúce telíčka. Vedela, že toto je koniec. Noxus sa ju už-už chystal zabiť, no vtom sa pred ním z ničoho nič objavil vysoký muž v tmavom plášti s kapucňou. Juliet bola v šoku. Muž vytiahol veľký, krásny meč so striebornou rukoväťou pokrytou modrými drahokamami. Ten muž ich chránil. ,,Na čo čakáte?! Bežte!“ skríkol. Juliet tomu nerozumela. No vtom sa spýtala: ,,Ale čo vy?!“ Muž obrátil k nej zrak a uvidela, že sa spod kapucne usmieva. ,,O mňa sa nebojte…Teraz choďte!“ Juliet, vďačná za záchranu, len prikývla a rozbehla sa preč. Noxus sa už chcel za ňou rozbehnúť, ale muž to nedovolil. ,,Ale ale, čo sa deje ty malá beštia? Chceš ich? Potom budeš musieť prejsť cezo mňa“, riekol muž a švihol mečom tak silno, že rozrezal Noxusovi kožu na bruchu. Noxus zreval. Okamžite sa vrhol do boja. Juliet bežala ale stále počula Noxusov hrôzostrašný rev. No sústredila sa hlavne na to, aby sa dostali do bezpečia. Vedela, že sa raz Nerovi budú musieť postaviť. A poraziť ho. Ale teraz ich čakala ešte dlhá cesta.