Sofia Masaryková
Líza a mačiatka
Bol jeden krásny slnečný deň. S tatíkom a Meliskou sme sa hrali pri záhradke na schovávačku. Ja som sa išla schovať do lesa. Schovávačka sa však skončila predčasne, lebo som zbadala mačičku. Celkom ma očarila svojou krásou. Nikdy som krajšiu mačičku nevidela. Medzičasom pribehla aj sestrička Meliska. Mačička bola zranená. Dohodli sme sa, že sa o ňu postaráme. Tetino mal výhrady, ale my sme boli rozhodnuté, že si ju necháme. Priviedli sme ju domov a dali sme jej napapať. Ošetrili sme jej rany a mačičke sa to páčilo. Dali sme jej meno Líza a bola naša. Dívali sme sa na Lízu ako jej chutí a priberá. Už celkom pribrala. Lenže Líza priberala a priberala, až sme sa čudovali čo to má … aké veľké bruško.
Ujo veterinár nám povedal, že bude mať mačiatka. To bolo pre nás vééľké prekvapenie. Čakali sme, kedy sa narodia. Až prišiel ten jej čas. Narodilo sa päť mačiatok. Jedno bolo biele, druhé čierne, dve boli strakaté a posledné čiernobiele. Mačiatka rástli do krásy. Nikdy som nič krajšie nevidela. Ich hravosť bola krásna, všetkým ktorí išli okolo zmäkli srdiečka. Starali sme sa o ne, ale aj naši susedia sa o ne starali keď sme boli v škole, alebo na dovolenke. Pristavovali sa rodičia s detičkami. Večer prichádzali na posedenie k mačiatkam pubertiaci. Mačiatka rástli a priberali. Začali sme uvažovať o ich budúcnosti a hľadať ich nové domovy. Mačičky si samé našli svojich nových majiteľov a do zimy mali nové domovy.