Kedysi v dávnej minulosti, v časoch neďaleko tých, keď najväčším a najlepším odporúčaním panovníkov a bohatých na veľký hlad trápiacich ich poddaných, bo lúplný nonsens, v časoch keďnebolo chleba, tak im povedali, nech jedia koláče, žil v malej dedinke v Írsku sedliak menom Liam. Liam bol chlap z dobrého cesta, cesta však veľa nejedol. V tejto dedinke, vlastne v celej tejto krajine sa upredňostňovali zemiaky. Zemiaky, donesené zo zámoria, zemiaky, ktoré s ľahkosťou zapĺňajú žalúdky i srdcia. Liam a jeho rodina nepatrili k najbohatším, prežívali však a boli za svoje políčko radi. Kráľa si vážili a on si vážil ich.
Dane držal na uzde po dlhé roky. Írsko však bolo napadnuté a po dlhých rokoch pokoja sa muži z pobrežia museli vypraviť do vojny a bolo ich treba živiť. Dane z vypestovaných zemiakov sa znásobili nepredstaviteľne, Liam sa začal strachovať o svoje políčko.
Spolu so svojimi priateľmi sa zhodli, že s touto nemilou vecou treba niečo urobiť. Chápali, že svoju vlasť si treba chrániť, tieto dane ich však dotiahnu k hladomoru a záhube a to nesmeli dopustiť. Dvihli sa a šli, šli smerom ku kráľovi, požiadať ho o nápravu jeho otrasných nápadov. Ako tak šli, Liamovi sa podarilo presvedčiť mnoho sedliakov, ktorí sa k jeho pochodu za správnosť pripojilo. Keď sa už už blížili k vojnovej oblasti, spozorovali veliteľský stan a rozbehli sa k nemu do doliny. Na kopci ich však zočil vyčerpaný nepriateľ a v momente sa dal na útek, pochopil, že proti toľkej sile sa neubráni, myslel si totiž, že ide o profesionálnu posilu zo zálohy. Keď Liam videl, ako vojaci utekajú, myslel si, že pred ním uteká jeho kráľ a preto prinútil svoju armádu zrýchliť a svojho kráľa dobehnúť. Keď sa však vojsko sedliakov priblížilo k tomu kráľovmu a Liam zočil cieľ svojej mnohotýždennej cesty, upokojil sa a začal priamo s kráľom zjednávať. Ten, očarený jeho charizmou nakoniec veľmi rýchlo súhlasil, že tieto praktiky zdaňovania neboli najférovejšie a rozhodol, že Liamovi za jeho skutky počas jeho cesty a na jej konci udelí titul Sir a odteraz bude spravovať všetky záležitosti spojené s distribúciou potravy v časoch núdze či vojny. Od toho dňa ho nikto nenazval inak ako Lord Zemiak.