Hoci sme knihu Jar Adely Ostrolúckej dostali ako povinné čítanie, postava Ľudovíta Štúra mi nie je cudzia. Bývam neďaleko Modry, kde Štúr prežil posledné roky svojho života, bol som aj na mieste, kde sa postrelil a prešiel som sa lesom, kam chodil rád na prechádzky. Pred pár rokmi som navštívil aj jeho rodný dom v Uhrovci.
Literárny druh je epika a žáner knihy je historický (životopisný) román. Dej sa odohráva v Žitňanoch, na Ostrej Lúke, v Zemianskom Podhradí, v Prešporku a vo Viedni v rokoch 1846-1856. Témou knihy je príbeh nenaplnenej lásky Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra.
Kniha má 21 kapitol. Využíva sa tu retrospektíva – chronológia, ja – rozprávanie, kniha sa člení na kapitoly, odseky.
Hlavnou postavou je Adela Ostrolúcka. Pochádzala zo zemianskeho rodu z Ostrej Lúky. Bola krásna, nadaná, veľmi múdra, ovládala päť cudzích jazykov a krásne hrala na klavíri. Bola štíhla, mala dlhé hnedé vlasy a bledú pleť.
Vedľajšou postavou je Evička Jonášová, dcéra dedinského učiteľa, ktorá Adelku učila po slovensky. Dôležitou postavou je samozrejme Ľudovít Štúr, múdry, vzdelaný profesor, poslanec a bojovník za slobodu a práva Slovákov.
Evička Jonášová spomína na priateľstvo s Adelkou Ostrolúckou, ktorú ako mladá doučovala po slovensky. Dozvedáme sa, ako ju prijali v kaštieli v Zemianskom Podhradí, ako tam s Alelkou prežívali spoločné chvíle, dievčenské radosti a starosti. V Zemianskom Podhradí bol kaplánom evanjelického kostola Samuel Štúr, brat Ľudovíta Štúra, s ktorým sa tam dievčatá spoznali. Celá rodina Ostrolúckych bola Štúrom nadšená, lebo bol veľmi múdry, vzdelaný a okúzľujúci. Adelka sa vďaka nemu začala zaujímať o Slovákov a o podmienky, v akých žije poddaný ľud. Na jeseň sa rodina Ostrolúckych presťahovala na Ostrú Lúku a Štúr odišiel za povinnosťami do Prešporka. Obe dievčatá boli Štúrom také očarené, že stále na neho mysleli a dokonca si predplatili Slovenské národné noviny, v ktorých bol Štúr šéfredaktorom. Na zimu odišli Ostrolúcki do Prešporka, kde sa vzťah Adelky a Ľudovíta prehlboval. Na plese v Grasalkovičovom paláci si vzájomne vyznali lásku. Do Evičky, ktorá tajne Štúra ľúbila, sa zamiloval Laciak, tlačiar Slovenských národných novín. Pán Ostrolúcky Štúra podporoval aj v politickom dianí a Štúr sa stal vďaka nemu poslancom na uhorskom sneme za mesto Zvolen. Keď vypukla revolúcia, Ostrolúcki sa museli presťahovať do Viedne. Adelkina mama zavolala k Adelke Evičku, pretože Adelka začala chorľavieť. Adelka vyrozprávala Evičke celý príbeh lásky s Ľudovítom. Priznala, že najprv v chcela pomstiť Máriu Pospíšilovú za to, ako ju Štúr opustil a nechal jej len báseň Rozžehnání, ale potom sa Adelka skutočne vrúcne zaľúbila. Štúrovi poslali list, že Adelka je chorá. Stihol prísť a s Adelkou sa rozlúčiť. Zomrela s úsmevom na perách. O tri roky neskôr zomrel aj nepriaznivými okolnosťami zničený Ľudovít Štúr. Evička nakoniec našla lásku u Laciaka.
Kniha sa mi páčila, a hoci je skôr pre dievčatá, môžu si ju prečítať aj chlapci. Dozvedel som sa niečo viac o Ľudovítovi Štúrovi, o poddanstve, ale aj o živote v 19. storočí. Záver knihy bol veľmi smutný, veľmi by som bol doprial Adelke šťastný koniec.
Citát z knihy: „Onedlho bude jar…Pamätáte sa, Ľudovít, na jar pred piatimi rokmi? Na našu jar?“ Dívala sa zadumane do diaľky a potom dodala vecne, akoby sa jej to ani netýkalo: „Pre vás nastáva jar, pre mňa zima – noc. Zatvorila oči, akoby si chcela oddýchnuť po veľkej únave.“ (str. 234)
