Moja obľúbená kniha sa volá “Mačací gén”. Napísal ju autor Thomas C. Brezina. Je to rakúsky spisovateľ, ktorý býva a pracuje v Londýne. Kniha patrí do kategórie Deti a mládež a zároveň do žánru scifi a fantasy.
Táto kniha ma zaujala, pretože je vhodná pre tínedžerov. Kniha opisuje dej, ktorý je miestami napínavý a taktiež aj dobrodružný. Na prvý pohľad ma kniha zaujala svojím vzhľadom. Obal knihy je farebný a z tvrdého materiálu. Kniha obsahu 320 strán. Stránky v knihe sú z tenšieho a bieleho papiera. Na dotyk sú stránky jemné a hladké. Na obale knihy je zobrazené mladé dievča v tínedžerskom veku a v pozadí je zobrazená hlava mačky. Obal knihy na mňa pôsobí tajomne a záhadne. Vyvoláva vo mne pocit zvedavosti a “kvapku strachu”.
Keď som prvýkrát držala knihu v ruke, predstavovala som si, o čom asi kniha bude. Napadla mi myšlienka, že pôjde o mladé dievča, ktoré sa bude správať ako mačka. Rozmýšľala som, či sa bude dievča v príbehu meniť na mačku. Túto knihu som si spájala so schopnosťami, ktoré v skutočnosti nie sú reálne u bežného človeka. Počas prvého čítania som zistila, že hlavná hrdinka v príbehu sa volá Katie. Zdá sa mi, že Katie je obyčajné dievča ako som ja. Má pár príbuzných, priateľov a navštevuje strednú školu. Na druhú stranu Katie je odo mňa odlišná svojimi mačacími schopnosťami, ako je reč s kocúrom, dobrý zrak hlavne v noci, schopnosť predpovedať nebezpečenstvo.
Na začiatku príbehu som zistila, že Katie ako malá prišla o rodičov. V ten okamih mi bolo Katie ľúto a na malú chvíľku ma prepadol smútok. Vtedy som si uvedomila, aké mám šťastie, že mám oboch rodičov. Myslím si, že je dôležité mať okolo seba ľudí, s ktorými môžeš zdieľať radosti, starosti i trápenie. Katie v mladom veku toto nezažila. V určitých chvíľach, ako sú narodeniny, nemohla Katie svoju radosť a šťastie prežívať s rodičmi. Pri čítaní tohto smutného deja som mala zmiešané pocity ako beznádej a smútok. Páčilo sa mi, ako Katie reagovala v ťažkej chvíli, kedy sa jej spolužiaci posmievali, že nemá rodičov. Katie vedela, že aj napriek straty rodičov, má stále okolo seba niekoho, kto ju má rád a to strýko Roy a teta Gran. Preto si z výsmechov nič nerobila. Páčilo sa mi ako bola Katie pokojná a vyrovnaná.
Kniha je napísaná tak, že všetky kapitoly na seba nadväzujú. Na čitateľa toto usporiadanie kapitol pôsobí prehľadne. Najviac sa mi páčila kapitola, kedy chcela Katie dokázať nevinu svojej tety voči obvineniam, ktoré boli nepravdivé. Za každú cenu bola Katie rozhodnutá pomôcť Gran a očistiť jej meno. V podobnej situácii by som bola schopná reagovať ako Katie. Pomohla by som svojím blízkym a ochránila ich.
Kniha sa mi páčila po vnútornej aj vonkajšej stránke. Obal na mňa pôsobil esteticky a tajomne. Kniha má primeraný počet stránok, ktoré sa dajú prečítať približne za mesiac. Stránky sa ľahko otáčali vďaka vhodnému materiálu. Obsahovo ma kniha dokázala vtiahnuť do deja mladej hrdinky.