Maco Mlieč bol sluha, nebol moc chytrý preto už od mlada slúži u jedného bohatého gazdu. Kým mu žili rodičia gazda ho vyplácal normálne. Po piatich rokov od úmrtia jeho rodičov ho gazda prestal vyplácať a Maco pracoval len za nocľah, stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Maco bol veľmi pracovitý a ako mládenec sa o seba staral. Keď mal 30 rokov prestal sa holiť, umývať, česať a spal v maštali. Jedného dňa sa Maco hnal do mesta za gazdom, keď nevycvičené mladé kone prevrátili koč a Maco si zlomil nohu. Gazda ho poslal do nemocnice no noha sa už nedala vyliečiť pretože bola zlomená v kolene. Maco po tejto nehode kríval. Pre jeho zranenie už nemohol pracovať pri koňoch a tak ho gazda dal ku volom. O pár rokov nevládal už ani volom seno dávať a tak začal pásť kravy. Neskôr Maco začal polihovať, pretože vážne ochorel no nikomu sa nesťažoval. Maco sa bál, že zomrie skôr ako ho gazda vyúčtuje. Maco ho poprosil aby mu peniaze nevyplácal ale aby ho pochoval na cintoríne a nie za plotom. Gazdovi vypadli slzy a vtedy Macovi sľúbil, že ho pochová na cintoríne. Na druhý deň našli Maca mŕtveho v telnici. Gazda mu naozaj usporiadal úctivý a pekný pohreb.