Autorovo posolstvo v tejto poviedke je kruté zaobchádzanie s chudobnými. Maco Mlieč bol starý mliečnik širokej postavy, ktorý bol napoly hluchý a ešte k tomu aj nevzdelaný. Maco sa síce nestaral o svoj zovňajšok, no bol veľmi pracovitý. Ku gazdovi nastúpil ešte ako mladý. Vtedy sa staral o gazdove kone. Gazda bol s jeho prácou nanajvýš spokojný. Raz večer sa Maco vracal po gazdu a mladé kone, kde sa jeden z koní splašil a zranil Maca. Odvtedy Maco kríval, a tak sa už nemohol o kone viac starať. Gazda sa mu preto dal starať o voly. O niekoľko rokov už ledva vládal aj pri nich. Preto sa staral o kravy. Zodratý Maco ochorie a pár dni nemôže pracovať. Voči čomu cíti vinu. Chce sa z gazdom porátať. Gazda má dať Macovi trinásť zlatých, no Maco vie, že čoskoro zomrie. A tak chce, aby mu gazda namiesto toho vystrojil pekný pohreb. Gazdovi sa ešte naposledy poďakuje. Nadránom sluhovia objavia bezvládne telo Maca. Všetko sa končí krásnym pohrebom.