Magická jaskyňa
Anna Šrobárová
Bola raz jedna maličká dedinka. Bola obklopená riekou, lesíkom, ale aj jaskyňou. Jaskyňa ale nebola ako všetky ostatné, bola magická. Táto jaskyňa mala moc ukázať človeku minulosť, prítomnosť a budúcnosť všetkých ľudí. Avšak o moci tejto jaskyne vedel len jeden muž, ktorý si to nechával pre seba. Volal sa Vojtech, ale všetci ho volali Korund, pretože si to tak vyžadoval. Bol vysoký, modrooký, hnedovlasý a mal osobnosť, akú má len málokto. Keď bolo treba, tak pomohol. Ku všetkým bol milý, bez ohľadu na to či ho nenávideli alebo ho mali radi. Vedel, že ak sa to niekto dozvie, tak toho zneužije pre svoj sebecký účel vďaka, ktorému vyvolá spor, nepokoj, hlad alebo vojny. Dedinčania vedeli kam chodí, ale neriešili to. Mysleli si, že je mág alebo tam skúma kamene.
Korund mal za frajerku kučeravú blond dievčinu, ktorú stretol pred dvomi rokmi na trhu vo vedľajšej dedine. Volala sa Svetlana a bola pre neho veľmi vzácna. Svetlana vedela, že chodí jaskyne, ale myslela si, že tam Korund pozoroval horniny. Korund sa po dvoch rokoch vzťahu rozhodol prezradiť jej tajomstvo o jaskyni. Prišiel k nej, chytil ju za ruku, pozrel sa na ňu vážnym pohľadom a povedal: ,,Poď! Musím ti ukázať čo je v tej jaskyni. Budeš z nej očarená.“ Svetlana bola trochu sklamaná, pretože si myslela, že ju Korund požiada o ruku. Po dlhšej ceste prišli do jaskyne. Bola tam tma, avšak ako šli hlbšie, tak videla farebné spektrum zoradené od fialovej po tmavo červenú. ,,Čo to je?“ opýtala sa prekvapene a zmätene. Pozrel na ňu s úsmevom a odpovedal: ,,Toto je čas, drahá Svetlana. Tá jaskyňa ukazuje minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Ako si myslíš, že som ťa našiel? Nazrel som do oranžovej farby a to čo som chcel vnútorne vidieť sa mi ukázalo. Chcel som vidieť s kým budem a objavila si sa ty. No, nie je to skvelé?“ ,,Nie, nie je“ odpovedala mu zhurta Svetlana a pokračovala ,,Nemôžeš len tak vidieť čo bude. Je to nebezpečné. Môžeš vidieť čokoľvek a aj to, čo by si nemal.“ Korund sa na ňu pozrel a vraví: ,,Prosím ťa, nik tu nechodí. Dedinčania si myslia, že som čudák, tak tu radšej ani nechodia. Neboj, ja to nezneužijem. Chcel som, aby si vedela, prečo tu chodím.“ Pozrela naňho smutnými očami a opýtala sa ho: ,,Poznáš celú budúcnosť?“ Pozeral sa na ňu a odpovedal: ,,Nie, neviem celú budúcnosť. Bojím sa vidieť čo bude, ale ak sa má stať niečo zlé, tak by som to vedel a mohol by som tomu zabrániť. Je to otázne.“
Keď išli domov, tak Svetlana ostala bez nálady. Doma sa jej brat – Jozef opýtal čo sa prihodilo. Dôverovala bratovi, preto mu všetko povedala. Ostal v šoku a povedal jej: ,,Neboj sa sestrička, choď si pospať a bude ti lepšie.“ Svetlana si šla ľahnúť. Jozef počkal kým zaspí a vydal sa do tajomnej jaskyne. Chcel vedieť ako zvrhnúť kráľa a čo spraviť preto, aby sa ním stal on. Prišiel do jaskyne, zadíval sa na farby a uvidel ako zvrhnúť kráľa. ,,Čo tu robíš?!“ ozvalo sa spoza neho. Za ním stál Korund. Jozef odpovedal: ,,Čo asi? Chcem mať moc. Zvrhnem kráľa a získam jeho kráľovstvo.“ Korund sa naňho s údivom pozeral a povedal: ,,To myslíš vážne? Veď kráľ má nástupcu.“ „Tak aj toho zvrhnem!“ zreval Jozef. Korund mu na to odvetil: ,,Vieš, poviem ti len toľko, že som videl túto budúcnosť a preto som si jaskyňu poistil. Už dávnejšie som rozniesol po jaskyni výbušniny. Škrtnem len zápalkou a vybuchne to tu.“ ,,To nemyslíš vážne?!“ zakričal v zlosti Jozef a vzápätí sa naňho vrhol. Obaja spadli na zem a bili sa. Korund ho zviazal, vytiahol ho von a hodil do jaskyne zapálenú zápalku. A tak jaskyňa bola pochovaná popolom a s spolu s ňou aj jej tajomstvo.