Tak, Malého princa má snáď prečítaného takmer každý knihomoľ. A podľa nekonečných chváliacich recenzií ho má skutočne rád takmer každý z nich.
Vraví sa, že Malého princa si treba prečítať dvakrát za život – ako dieťa a neskôr už ako dospelý. Takže možno by sa moja recenzia slovami výrazne líšila o niekoľko rokov, no dnes prinášam môj aktuálny pohľad na svetoznáme dielo svetoznámeho autora.
Na to, že je to v skutku celkom útla knižočka, nachádza sa v nej nespočetné množstvo myšlienok, nad ktorými dumáme často raz mnoho chvíľ.
„Je oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojho blížneho.
Človek je osamelý aj medzi ľuďmi.
Ale oči sú slepé. Treba hľadať srdcom.“
Tak malá kniha s tak veľkým posolstvom.
Ani neviem čo viac k tejto knihe napísať. Mala by byť povinne v každej knižnici a aspoň raz za rok by si ju mal každý prečítať. Jej dej vás núti čítať pomaly a zamýšľať sa nad múdrosťami, ktoré ponúka.
Na konci som skoro plakala. Bolo to dojímavé. Autor na pár stranách vytvoril takú emóciu, ako sa nepodarí niektorým autorom ani počas celej knihy. Malého princa som videla ako animovanú rozprávku ale oplatí sa to prečítať.