Kniha Malý princ bola to jedna z obľúbených kníh mojej maminy a odkedy mi ju dala, mi knižka už dlhšie sedela na poličke. V jeden deň ma úplne náhodne oslovila a zobrala som si ju do rúk. Najprv som prečítala pár citátov, ktoré z nej mamina vypísala, zamyslela sa nad nimi, pousmiala a pustila sa do čítania. Od knihy som nemohla zdvihnúť zrak, akonáhle som začala, chcela som ju dočítať celú. Zaujímal ma pohľad na svet malého princa. V tú chvíľu som pochopenie knihy postavila nad všetky ostatné povinnosti a ignorovala čas. Zamýšľala som sa nad jeho fungovaním, snažila sa spoznať svet jeho očami. Malý princ nám ukazuje, ako si myslíme, že už všetko vieme, no v skutočnosti, nám stačí sa na chvíľu zamyslieť, položiť pár otázok a zrazu skutočne uvidíme, čo leží pred nami. Ukazuje nám jedinečnosť našich vzťahov s okolím, ktorá vznikne, keď sa zaujímame a dáme si záležať, ako to bolo aj v prípade ruže a líšky. Hovorí tiež, že krása sa skrýva v tom, čo nevidíme. Jeho detský pohľad je osviežujúci a mali by sme si od neho všetci brať príklad.