Príbeh rozpráva pilot, ktorý sa ocitne sám v púšti po tom, čo mu spadne lietadlo. Tam stretne zvláštneho malého chlapca – Malého princa. Ten mu začne rozprávať o tom, ako prišiel zo svojej planéty a prečo sa vybral na cestu po vesmíre. Navštívil viacero planét, kde stretol rôznych ľudí – napríklad kráľa, biznismena, márnivca alebo lampára. Každý z nich mu ukázal, akí zvláštni vedia byť dospelí – často sa zameriavajú len na prácu, moc alebo peniaze a zabúdajú na veci, ktoré robia život pekným.
Najsilnejšia časť príbehu je podľa mňa tá, kde Malý princ rozpráva o ruži, ktorú má na svojej planéte. Najskôr si myslel, že nie je výnimočná, lebo videl veľa ruží, ale potom si uvedomil, že práve tá jeho je jedinečná, lebo ju polieval, chránil a staral sa o ňu. Pochopil, že to, čo robí niečo dôležité, je vzťah a čas, ktorý tomu venujeme.
Veľmi sa mi páčilo aj stretnutie s líškou, ktorá ho naučila, čo je to „skrotenie“ – teda vytvorenie priateľstva. Líška mu povedala známu vetu: „Človek vidí len srdcom. To podstatné je očiam neviditeľné.“ Táto myšlienka sa mi veľmi zapáčila a myslím si, že platí aj v skutočnom živote. Nie všetko, čo je dôležité, môžeme vidieť očami – niekedy to musíme cítiť srdcom.
Kniha Malý princ ma oslovila svojou jednoduchosťou a zároveň múdrosťou. Je to príbeh, ktorý nie je len pre deti, ale aj pre dospelých, lebo nám pripomína veci, na ktoré často zabúdame – ako je láska, priateľstvo, úprimnosť a schopnosť tešiť sa z maličkostí. Som rada, že som si túto knihu vybrala, lebo ma naučila pozerať sa na svet trochu inak a viac si vážiť ľudí okolo seba.