V tomto diele sa autor zameriava na svet dospelých, kritizuje uponáhľanosť moderného sveta, ktorý vidí podstatu len vo faktoch a zabúda sa pozerať na svet i srdcom. Krásne to opísal autor v časti, keď ukazuje rozdiel otázok, ktoré kladú malé deti a ktoré kladú dospelí. Napríklad pri spoznaní človeka. Dieťa napadne ako vyzerá, čo ma oblečené, či sa s ním bude hrať a dospelý človek myslí len na čísla, koľko má rokov, kedy sa narodil… Ďalej hovorí o tom, že dospelým ľuďom chýba fantázia na to, aby vedeli pochopiť deti a ich problémy, ktoré majú pre nich význam. Dielo sa mi páčilo preto, lebo nebolo dlhé, autor doň vložil svoj vlastný obrazový materiál a bolo tu mnoho myšlienok, ktoré ma oslovili.