Malý princ od Antoina de Saint-Exupéryho je kniha, ktorá ma vždy znovu a znovu osloví. Na povrchu je to príbeh o malom chlapcovi, ktorý cestuje po rôznych planétach a stretáva rôzne postavy, ale v skutočnosti ide o veľmi hlboké filozofické dielo, ktoré rozpráva o živote, láske, priateľstve a o hľadaní skutočných hodnôt v živote.
Keď som prvýkrát čítal Malého princa, bolo to skôr ako jednoduchý, krásny príbeh, ktorý ma očaril svojou poetikou a detskou čistotou. Čím viac som sa k tejto knihe vracal, tým viac som si uvedomoval, že za všetkými tými rozprávkovými obrazmi a neobyčajnými postavami sa skrýva hlboká kritika dospelého sveta. Saint-Exupéry v tejto knihe nielenže ukazuje, ako deti vnímajú svet s čerstvými očami, ale aj to, ako dospelí často strácajú schopnosť vidieť podstatu vecí, pretože sú príliš zaneprázdnení vecami, ktoré nie sú naozaj podstatné.
Jednou z vecí, ktorá ma na tejto knihe najviac zasiahla, je postava Malého princa, ktorý svojimi jednoduchými, ale zároveň hlbokými otázkami a názormi neustále vyzýva na zamyslenie. To, čo sa pre dospelého zdá byť triviálne alebo banálne, je pre neho kľúčové, pretože sa týka toho, čo je v skutočnosti v živote dôležité. V každom stretnutí s postavami na rôznych planétach je skrytý hlboký odkaz o tom, ako sa mnohí ľudia strácajú v neustálom naháňaní za vecami, ktoré nemajú skutočnú hodnotu.